Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 2. december 2008       12. apríl 2002 Venezuelský prezident - revolucionár odstúpil Jaroslav Rozsíval Venezuelský prezident Hugo Chavez odstúpil z funkcie a moc v krajine prevzala armáda. Stalo sa tak po krvavých zrážkach, ku ktorým došlo včera v hlavnom meste krajiny Caracase. Venezuelský prezident Hugo Chavez odstúpil a je v domácom väzení. Stalo sa tak za mimoriadne dramatických okolností. Hlavným mestom krajiny doslova otriasali už niekoľko dní masové protivládne protesty. Ľavicovo, pro-socialisticky a pro-komunisticky orientovaný dôstojník Chavez sa tentoraz stal neprijateľným nielen pre elitné vrstvy štátu, ale aj pre chudobné a stredné vrstvy krajiny. To, čo sa napokon stalo včera v blízkosti prezidentského paláca v Caracase, bolo síce logickým vyústením nebezpečnej ekonomickej i politickej krízy, násilný a krvavý výsledok včerajšej státisícovej demonštrácie niesol však typický rukopis juhoamerických politických udalostí, akých však bola Venezuela za posledných 40 rokov ušetrená: Podľa informácie agentúry Reuters rozháňala najprv davy protestujúcich polícia pomocou slzného plynu, ale do demonštrantov začali strieľať aj ostreľovači, rozmiestnení na strechách okolitých budov. Ľudia začali v panike hľadať úkryt. Výsledok streľby do demonštrantov: Najmenej 11 mŕtvych, 80 zranených. Ku slovu sa okamžite dostala armáda: Jej najvyšší predstavitelia obvinili zo zodpovednosti za násilie prezidenta Chaveza a vyzvali ho, aby odstúpil. Veliteľ armádnych jednotiek vyslal do paláca svojich zástupcov, ktorí sa napokon dohodli s prezidentom na jeho rezignácii. Prezident Chavez už iba stihol oznámiť svoj stručný komentár udalostí, keď povedal: ”Nemali sme to šťastie, aby sme sa mohli spoľahnúť na serióznu opozíciu, lojálnu k svojej krajine. Nanešťastie tu vždy bola prítomná dezinformačná a lživá kampaň. Všetci sme toho svedkami.” Moc v krajine prevzala armáda, ktorá okamžite prisľúbila vypísanie predčasných volieb. Armádni generáli poverili dočasným vedením vlády šéfa obchodnej asociácie Fedecamaras Pedro Carmona. Toľko k aktuálnym udalostiam vo Venezuele. Pozrime sa teraz trocha bližšie na pozadie diania v krajine, rozprestierajúcej sa z časti aj pri Karibskom mori. A práve bohaté ložiská ropy, ležiace na venezuelskom pobreží, sú zdrojom najväčšieho bohatstva štátu, známeho u nás predovšetkým svojou produkciou ovocia. Venezuela je dnes štvrtým najväčším vývozcom ropy na svete. Po vojne v Perzskom zálive sa stala aj významným dovozcom ropy do Spojených štátov, ktoré od nej nakupujú viac ako 13 percent svojho ropného importu. Export ropy tvorí pritom 80 percent vývozu a polovicu štátneho príjmu. Avšak veľká časť venezuelského obyvateľstva sa z ropného bohatstva, kontrolovaného štátnym gigantom Petroleos de Venezuela, veľmi neraduje. Výrazné sociálne rozdiely a chudoba boli jednou z príčin volebného víťazstva Huga Chaveza pred troma rokmi. Chavez, ktorý sa už pred šiestimi rokmi pokúsil v krajine o ľavicový puč, však sklamal nielen skeptické očakávania vyšších vrstiev, ale aj optimizmom nakazené stredné vrstvy, podporujúce reformu ekonomiky a sociálneho systému. Pred šiestimi týždňami vyústili dlhotrvajúce spory zamestnancov štátnej ropnej firmy s jeho predstavenstvom do štrajku, ktorý výrazne ochromil produkciu ropy. Nové vedenie podniku pritom dosadil do funkcie sám Chavez. Predstavitelia obchodných kruhov, ale aj odborov napokon v stredu vyhlásili celoštátny štrajk na protest proti politike prezidenta Chaveza, ktorého obvinili z diktátorského spôsobu vládnutia podľa kubánskeho vzoru. Faktom je, že Chavez sa netajil svojim obdivom k Fidelovi Castrovi a počas svojej trojročnej vlády sa postaral nielen o prepísanie ústavy, ale pripravoval aj štrukturálne zmeny všetkých inštitúcií. Chavezov pokus o štrukturálne reformy vo Venezuele hodnotí analytička londýnskeho inštitútu Economist Intelligence Unit Justine Thodyová: „Chavez chcel rozvíjať aj vidiecke oblasti, čo si však vyžadovalo pozemkovú reformu. Myslím si, že zámer bol dobrý, ale bránilo mu pritom viacero vecí: Nielen jeho vlastné obavy ohľadom politickej reformy, ale aj rozpory so starou politickou garnitúrou napokon pripravili jeho administratívu o expertízu, potrebnú pre také veľké projekty.“ Faktom je, že okamžite po Chavezovom odstúpení z funkcie začali ceny ropy na medzinárodných trhoch klesať. V Spojených štátoch, a nielen tam, začali medzitým čeliť vážnej situácii v dôsledku poklesu dovozu ropy – po tom, čo Irak pozastavil z politických dôvodov svoj export. Zdá sa, že rýchly zásah venezuelskej armády odvrátil aspoň jedno z potenciálnych nebezpečenstiev, ohrozujúcich súčasný stav svetovej ekonomiky, respektíve obchod s hlavným palivom jeho vysokootáčkového motora.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...