Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       13. apríl 2002 Mám dôvod si myslieť... Štefan Hríb Tie zábery sú naozaj alarmujúce. Izraelské tanky v úzkych uličkách, ich zbrane, namierené na chrám, palestínski civilisti s rukami nad hlavou, a ich utečenecké tábory, likvidované silou. Ak k tomu pripočítame komerčné televízie, ktoré nemajú čas na uvažovanie, takže sa z nich ťažko dozvedieť, kto stál na začiatku takýchto smutných obrazov, a potom ešte hlas mnohých, zväčša európskych intelektuálov, pre ktorých je realita tradične málo dôležitá, výsledok ani nemôže byť iný - človek je odkázaný na svoje pocity a reči iných. Mnohým sa teda zdá, že Izrael útočí a palestínsky ľud sa bráni. „Židia útočia na bezbranných ľudí,“ povedal mi tento týždeň jeden dobrý známy, a ja som zrazu nenašiel silu argumentovať. Mám dôvod si myslieť, že prevrátenie skutočnosti opäť raz víťazí. A pritom je pravda až prekvapujúco jednoduchá. Izrael je jedinou demokraciou vo svojom okolí. Je však obkolesený režimami, ktoré verejne alebo skryto snívajú o jeho likvidácii. Aj sa o to pár krát vojensky pokúsili, no Izrael sa vždy ubránil. Izrael dáva mnohým Arabom prácu vo vlastnom štáte, navyše, súhlasí aj so vznikom samostatnej Palestíny. Zdalo sa, že k dohode je blízko, lenže mnohí Arabi si s tichou podporou Arafata namiesto dialógu opásali bomby, aby zabili čo najviac návštevníkov reštaurácií, diskoték, či trhov. Keď už bolo samovražedných atentátov priveľa, Izrael sa rozhodol ukázať silu. To je dnešná vojenská operácia izraelskej armády, ktorá samozrejme nemôže zlikvidovať všetkých budúcich atentátnikov, to však ani nie je hlavný cieľ. Áno, takýto moment je vždy strašný, pretože vždy znamená aj smrť nevinných. Takí zomreli aj v Drážďanoch, v Hirošime, Nagasaki či v Afganistane. Lenže bez demokratov, ktorí dokážu pri obrane slobody ukázať silu, by svetu vládli tyrani. Je samozrejme správne upozorňovať na také násilie, ktoré je zbytočné, pretože v každej vojne hrozí obrovské pokušenie správať sa zversky aj tým, ktorí sú v práve. Je tiež nadovšetko potrebné stále znovu opakovať, že všetci ľudia bez rozdielu si zaslúžia úctu, dôstojné zaobchádzanie a súcit, pretože vojna to občas zakrýva. Dnes je teda úplne správne hlásať, že život každého palestínskeho chlapca je cenný rovnako, ako život izraelského osadníka a že palestínska žena nie je o nič menej hodnotná, než manželka židovského generála. Je dobré vyvíjať tlak aj na izraelskú vládu, aby si zachovala chladnú hlavu a na armádu, aby ostala civilizovaná. Nie je však možné nerozlišovať, kto je kto v tomto konflikte. Je to tvrdé, a ľudskému srdcu nepríjemné, ale je to tak - keď niekto na vlastných uliciach čelí teroristom, nič iné, ako použitie sily mu neostáva. Keď v dnešných médiách vidno, ako izraelské tanky premávajú tými úzkymi uličkami, plnými nešťastia, okrem potrebného súcitu teda neostáva nič iné, ako namáhavé použitie rozumu. A ten vraví, že následok má svoju príčinu, a nie naopak. Áno, tie zábery násilia sú naozaj alarmujúce. Ja však mám dôvod si myslieť, že ešte alarmujúcejšie, pre Židov, Arabov a celý svet, by bolo, keby odpoveďou na terorizmus bola kapitulácia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...