|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008 |

|
|

|
15. apríl 2002
|
Venezuelská telenovela vo dvoch častiach: Chavezov odchod a Chavezov návrat
|
Jaroslav Rozsíval
|
Venezuelské telenovely získali v posledných dňoch vážnu konkurenciu v televíznom spravodajstve: dianie okolo odchodu a návratu prezidenta Chaveza nesie totiž všetky znaky napínavého príbehu - s nejasným koncom.
"Dúfame, že sa vráti s novými myšlienkami," vyhlásil bývalý venezuelský body-guard na adresu staro-nového prezidenta Huga Chaveza po tom, čo jeho krajina zažila jeden z najdivokejších víkendov svojej doterajšej 181-ročnej histórie. V citovanej vete priemerného občana juhoamerickej krajiny tkvie aj samotná absurdnosť udalostí posledných dní, ktoré doslova obrátili na hlavu politické tradície latinskej Ameriky. Po masových protestoch a niekoľkodňovom celoštátnom štrajku prinútia vojenskí generáli populistického prezidenta, aby odstúpil, odvezú ho helikoptérou na neďaleký ostrov, do čela štátu dosadia vládu pod vedením šéfa najsilnejšej obchodnej komory krajiny, ktorý v priebehu niekoľkých hodín rozpustí parlament, odvolá hlavného prokurátora a sudcov Najvyššieho súdu a oznámi plánované zrušenie ústavy, prijatej podľa predstáv Huga Chaveza, toho istého Chaveza, ktorý ešte nedávno vyspevoval s Fidelom Castrom v caracaskom rozhlase revolučné pesničky. Davy Chavezových prívržencov, nie náhodou organizované podľa vzoru Castrových revolučných výborov, sa však nedajú odradiť a vypochodujú do ulíc, Organizácia amerických štátov, združujúca krajiny Latinskej Ameriky, vydá okamžite odmietavé stanovisko a tá istá armáda, ktorá vo štvrtok v noci prinútila Chaveza odstúpiť, zrazu prejaví svojmu prezidentovi lojálnosť. O tú sa v tomto prípade postarali predovšetkým príslušníci 42-ej parašutistickej brigády, v ktorej Chavez začal svoju dôstojnícku kariéru, ktorá vyústila v roku 1992 do jeho nevydareného pokusu o štátny prevrat. Napriek tomu sa však pučista Chavez pred troma rokmi uchádzal o post prezidenta, ktorý nielenže získal, ale aj využil pre uskutočnenie svojich revolučných predstáv o nastolení sociálnej spravodlivosti. Tá síce nenastala tak, ako nenastala ani pri podobných pokusoch v iných krajinách sveta, Chavezova pozícia však napriek odporu médií, podnikateľov a napokon aj odborov na verejnosti neupadla, naopak - prezident s červeným baretom si svoj revolucionársky imidž poistil vybudovaním celej siete revolučných buniek, a to nielen v radoch chudobných vrstiev obyvateľstva, ale predovšetkým v armáde. A bola to napokon armáda, ktorá sa ukázala byť Achillovou pätou celého piatkového pokusu o zmarenie kubánskeho vývoja Venezuely. Chavez síce po svojom návrate do prezidentského kresla vyhlásil, že on sám sa z najnovších udalostí poučil, a že chyby, ktorých sa dopustil, sa pokúsi napraviť tak, aby mohli všetci spoločne prebudovať Venezuelu. Lenže - práve to slovíčko „prebudovať“, ktoré zaznelo v jeho po-návratovom trojhodinovom televíznom prejave púta a bude pútať pozornosť v nasledujúcich dňoch a mesiacoch. Pripomeňme, že popri obetiach z radov obyčajných demonštrantov (údajne minimálne 40) už jestvujú aj obete politické: Zatknutých bolo okolo sto členov armády, vypočúvaní, i keď údajne na slobode, sú členovia tzv. dočasnej vlády. Chaos, vrátane násilia a rabovania v uliciach venezuelských miest, pokračuje. Reakcie vo svete sú príznačné:
Rusko návrat Huga Chaveza privítalo, bezpečnostná poradkyňa amerického prezidenta Condoleeza Riceová vyzvala Chaveza, aby odteraz kormidloval svoju loď správnym smerom - na rozdiel od „predchádzajúcej plavby.“
„Dúfame, že sa vráti s novými myšlienkami,“ hovorí venezuelský ľud. Dúfajme, že si ich neprivezie z Kuby, myslia si pre zmenu vo Washingtone, ktorý je jedným z najväčších dovozcov venezuelskej ropy na svete.
(Pokračovanie na budúce - v priamom prenose!)
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|