Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 8. september 2008       16. apríl 2002 Dôsledky Černobyľu v Bielorusku Tamara Ivaňová O 10 dní uplynie 16 rokov od výbuchu atomóvej elektrárne v Černobyle, na hraniciach Ukrajiny a Bieloruska, vtedajších sovietskych republík. Katastrofa zasiahla milióny ľudí, paradoxne oveľa viac v Bielorusku, ako na Ukrajine. Dodnes pritom zostáva vážnym problémom. K situácii sa vyslovujú bieloruskí vedci a opoziční politici. Kritizujú najmä osídľovanie a poľnohospodársku produkciu na zamorenej pôde. Po výbuchu atómovej elektrárne v Černobyle bola takmer štvrtina územia Bieloruska zamorená. Evakuovaná oblasť by mala byť dodnes ohraničená a strážená políciou. Kontaminácia však presahuje aj toto kritické územie. Každý piaty človek z 10 miliónovej populácie Bieloruska je následkom výbuchu postihnutý. V zóne, kde je radiácia najvyššia, napriek všetkému stále žije asi 140 tisíc obyvateľov. Na situáciu po černobyľskej katastrofe už niekoľko rokov poukazuje opozičný Bieloruský ľudový front. Jeho predseda Vinčok Viačorka tvrdí, že vláda zahraničnú pomoc neposkytuje postihnutým oblastiam. Jurij Bandaževski, rektor lekárskeho inštitútu v meste Gomel, ležiacom niekoľko kilometrov od rádioaktívnej zóny, bol obvinený z korupcie a uväznený. Tento vedec sa zaoberal výskytom rakoviny v zamorenej oblasti. Alarmujúce výsledky jeho výskumov oficiálne miesta popierajú. Opozičný predstaviteľ Viačorka vyčíta režimu prezidenta Lukašenku, že územie nie je pod kontrolou a možno ho osídľovať a dokonca aj hospodáriť na kontaminovanej pôde. AUDIO: “Produkcia potravín v zamorených oblastiach pokračuje a dostáva sa k celej bieloruskej populácii.“ Výskumom v radioaktívnej zóne sa od roku 1986 zaoberá profesorka Ruza Gončarovová z Bieloruskej akadémie vied. Podľa nej stupeň rádioaktivity v potravinách vysoko prekračuje bezpečnostné normy, ktoré sú navyše v Bielorusku benevolentnejšie ako na Ukrajine či v Rusku. Naviac tieto potraviny nie sú označené a preto bežný spotrebiteľ nezistí odkiaľ pochádzajú. Gončarovová je proti akejkoľvej potravinovej produkcii v zamorenej oblasti. Preto apeluje na vládu, aby pristupovala k problému zodpovedne a ekonomicky podporila postihnutú oblasť. AUDIO: “Musíme vytvoriť dobré životné podmienky ľuďom v postihnutých oblastiach, také ako vytvorilo Japonsko v Hirošime a Nagasaki. To sa ale nedeje. Myslím si, že oblasť by nemala mať žiadnu poľnohospodársku produkciu. Tamojšia ekonomika sa musí pozdvihnúť inými cestami. Je škoda, že nikto k takýmto zmenám nesmeruje.“ Gončarovová tiež hovorí o dvojakom prístupe k zamoreným oblastiam. Na jednej strane predstavitelia Bieloruska žiadajú pomoc od Západu, na druhej strane uisťujú obyvateľstvo, že územie je pod kontrolou a nič im nehrozí. Viktor Kornijenko, černobyľský aktivista žijúci v Gomeli, hovorí o novom osídľovaní zamorených území utečencami z bývalých krajín Sovietskeho zväzu. Úrady totiž ich ilegálny príchod tolerujú. Kornijenko hovorí, že v mysliach týchto ľudí je čosi také ako rádioaktivita zanedbateľné v porovnaní s vojnami v ich krajinách. Zamorené územie je pre nich často znovunájdeným rajom na zemi. Hovorca bieloruskej štátnej komisie pre Černobyľ Slavomir Antonovič nepovažuje imigrantov za vážny problém. Navyše dodáva, že Bielorusko sa musí sústrediť predovšetkým na vlastnú populáciu v zamorených oblastiach a až potom riešiť otázku imigrantov. Západ sa podľa neho príliš zaoberá politickou situáciou v krajine a problém pomoci obetiam Černobyľu podceňuje. Humanitárna pomoc zo zahraničia totiž stále klesá. Iný názor má Stanislav Šuškevič, bývalý predseda bieloruského parlamentu a terajší líder Sociálno-demokratickej strany. Ten upozorňuje, že Bielorusko má povesť nedemokratického štátu, ktorý porušuje ľudské práva. A to je hlavný dôvod, prečo krajina nedostáva zo zahraničia podporu. Dodajme, že Bielorusko sa už roky dostáva do medzinárodnej izolácie. Hlavným problémom je autoritatívny režim prezidenta Lukašenku. A dôsledkom je to, že sa neriešia vážne problémy krajiny – medzi nimi aj smutné dedičstvo Černobyľu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...