|
|
| |
|
Dnes je pondelok, 7. júl 2008 |

|
|

|
17. apríl 2002
|
Powell sa vracia do USA s prísľubom odchodu Izraela z Predjordánska
|
Gabriel Sedlák
|
Americký minister zahraničných vecí Colin Powell dnes ukončil svoju blízkovýchodnú misiu. Jej najhmatateľnejším výsledkom je časový harmonogram stiahnutia izraelskej armády z Predjordánska, ktorý Powell obdržal od premiéra Ariela Šarona.
Skôr ako Colin Powell zavítal minulý týždeň priamo do oblasti konfliktu, navštívil najprv niektoré z umiernenejších arabských krajín. Takisto na ceste z Jeruzalema do Washingtonu je jeho prestupnou stanicou ešte raz Káhira. Kľúčové pre najbližšiu budúcnosť izraelsko-palestínskych vzťahov však boli priame rozhovory šéfa americkej diplomacie s predstaviteľmi oboch strán konfliktu.
Dohoda o prímerí ich výsledkom nie je. Šéf americkej diplomacie sa tak vracia domov aspoň s prísľubom časového harmonogramu odchodu izraelských síl z palestínskych území, ktorý mu predložil premiér Šaron.
Po včerajšom stretnutí s ním, za necelý týždeň tretím, zišiel sa dnes ráno minister Powell po druhýkrát s lídrom Palestínčanov Jásirom Arafatom. Ten je už od konca marca obkľúčený izraelskými vojakmi vo svojom sídle v Ramalláhu. Aj z jeho vystúpenia pred novinármi po rozhovore s Powellom bolo zrejmé, že už toho má dosť.
AUDIO: „Musím sa pýtať celého sveta, musím sa pýtať prezidenta Busha a OSN, či je akceptovateľné to, že nemôžem vyjsť týmito dverami. Je toto prijateľné? Ako dlho? Myslíte si, že sa to neodrazí na celkovej stabilite a na mieri na Blízkom východe?“
Príčinou Arafatovej nervozity bolo podľa všetkého nielen jeho domáce väzenie, ale aj slová, ktoré si od svojho amerického hosťa musel vypočuť. Colin Powell, ktorý bol v oblasti v čase zatiaľ posledného palestínskeho samovražedného útoku, svoju nespokojnosť s Arafatovým postojom k tomuto typu zločinu netajil ani pred novinármi.
AUDIO: „Sme sklamaní z vystupovania predsedu Arafata. A to je pre neho znamenie, že má pristúpiť k strategickej voľbe. Ak to neurobí, bude pre Spojené štáty či kohokoľvek iného veľmi ťažké zohrať úlohu pri dosahovaní toho, čo si želá palestínsky ľud, a to je mier a ich vlastný štát.“
Podľa Powella sa palestínski lídri, tak ako to urobil zvyšok sveta, musia od terorizmu odvrátiť. Americký prezident George Bush dnes takisto zdôraznil, že Arafat musí konať podľa svojich predchádzajúcich sľubov.
Bush mimochodom ocenil úsilie svojho ministra zahraničných vecí, ktorý sľúbil, že sa do oblasti vráti. A čo si o Powellovej misii myslia analytici? Ted Galen Carpenter z washingtonského Cato inštitútu bol, pokiaľ ide o šance na dohodnutie prímeria, od začiatku Powellovej návštevy skeptický.
AUDIO: “Myslím, že sa to dá prirovnať k hľadaniu svätého grálu, je to rovnako užitočné.“
Historik Michael Dunn sa na výsledky Powellovej cesty díva menej príkro.
AUDIO: “Myslím, že istý úspech dosiahol, keďže sa mu podarilo stretnúť s Arafatom. Do určitej miery tým znížil izoláciu, v ktorej sa Arafat, obkľúčený izraelskými vojakmi, nachádza. A od Šarona získal prísľub, že sa Izrael do týždňa stiahne z väčšiny Predjordánska, aj keď zatiaľ nie z Ramalláhu a Betlehema.“
Carpenter i Dunn sa domnievajú, že výraznejšie angažovanie sa Spojených štátov v blízkovýchodnom konflikte je motivované snahou získať podporu arabských krajín pre zvrhnutie irackého diktátora Saddáma Husajna, ktorý odmieta pustiť do Iraku medzinárodných zbrojných inšpektorov. Niektorí arabskí lídri podľa viacerých nepotvrdených správ odmietli podporiť takýto plán, dokiaľ Washington nepomôže vyriešiť izraelsko-palestínsky konflikt.
Prvým predpokladom podobného scenára by mohlo byť prímerie medzi znesvárenými stranami. O tom, kedy by toto mohlo byť aktuálne, hovorí opäť americký minister Colin Powell.
AUDIO: “Jedine po skončení izraelskej operácie a s pomocou bezpečnostných rozhovorov bude možné dosiahnuť prímerie a ja sa teším, že sa čo najskôr ukončí stiahnutie izraelskej armády, tak ako o tom hovoril premiér Šaron.“
Príspevok umiernených arabských krajín k medzinárodnému boju proti terorizmu dnes ocenil americký prezident Bush. Aj to svedčí o tom, že deliaca línia nevedie medzi arabským či islamským svetom a ostatnými krajinami, ale medzi stúpencami terorizmu a jeho odporcami.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|