|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|

|
18. apríl 2002
|
Bývalý afganský kráľ Záhir Šach sa dnes vrátil z exilu
|
Ivan Štulajter
|
Na ceste z Ríma 87-ročného bývalého afganského kráľa Záhira Šacha sprevádzal dočasný afgánsky premiér Hamíd Karzáí. Na letisku ho privítala čestná stráž a niekoľko mu naklonených vojenských veliteľov. Hoci o zvyškoch Talibanu a teroristickej siete al-Káidy sa dá aspoň dnes hovoriť ako o marginálnych silách, krajina má od mieru a stability ešte ďaleko. A práve s autoritou Šacha pri zjednocovaní znesvárených kmeňov a národností, žijúcich v Afganistane, sa spájajú nádeje mnohých.
Ako neúspešný reformátor kráľ Záhir Šach po 40 rokoch vládnutia, mieru a relatívnej prosperity opustil Afganistan v roku 1973. Príčinou sa stal štátny prevrat. Ako hovoria jeho prívrženci, nevzpieral sa mu, pretože nechcel vznietiť iskru, ktorá by z nesváreného Afganistanu, kde sa preli komunisti, nacionalisti a islamskí fundamentalisti, urobila krvavý kúpeľ. Toto želanie sa však nenaplnilo. Komunistický puč, sovietska okupácia, bratovražedná vojna medzi veliteľmi mudžahedínov, teror Talibanu, víťazstvo Severnej aliancie, podporovanej Západom nad ním, a pokračujúce ozbrojené potýčky medzi dnešnými víťazmi – to je Afganistan posledných desaťročí. Jeho spoločníkom, ktorý ho sprevádza pod ázijským slnkom, je utrpenie a hlad.
Záhir Šach v exile vždy hovoril, že sa domov čoskoro vráti. Dnes po takmer 30-tich rokoch je teda opäť v Kábule. Paradoxné na tom je navyše aj to, že o jeho príchode afganský ľud nevedel, pretože médiá o udalosti kvôli jeho osobnej bezpečnosti neinformovali. V tejto súvislosti len spomeňme, že o Šachovu bezpečnosť sa bude starať aj 350 talianskych príslušníkov mierových síl a bude obývať vilu, ktorú možno prirovnať k malej pevnosti.
Hoci sa Paštún Záhir Šach nikdy nevzdal trónu, nechce naň vraj opäť zasadnúť. Jeho hovorca Hamid Sadiq v rozhovore pre našu rozhlasovú stanicu takto ozrejmil jeho politickú rolu.
„Jeho veličenstvo vždy hovorilo, že nikdy neodmietne želanie afganského ľudu alebo jeho reprezentantov v zhromaždení Veľkej Džirgy a že sa mu podriadi. Nechce, aby ho ľud prijal ako kráľa.“
Pozorovatelia však špekulujú, že v poslednej dobe bývalý kráľ a jeho rodina začali spájať svoju budúcu politickú úlohu s vytvorením konštitučnej monarchie v Afganistane. Nezabudnime, že Šach prežil takmer tretinu života v Európe, kde sa zvlášť od vojny konštitučným monarchiám, akými sú napríklad Veľká Británia, Belgicko, Holandsko či Dánsko, skutočne darí. No s určitosťou sa dá zatiaľ povedať len toľko, že pred odchodom z rímskeho exilu Záhir Šach budúcnosť Afganistanu spájal s demokraciou.
Jeden z tých, ktorí dnes v Kábule privítali ex-kráľa, námestník ministra zahraničných vecí Yusef Nuristani, význam Šachovho návratu zhrnul do nasledujúcich slov:
„Väčšina Afgancov cíti, že jeho návrat pomôže k národnému zjednoteniu. Mnoho Afgancov ho dlhý čas považovalo za symbol národnej jednoty. To určite pomôže dať ľudí dohromady.“
To, aký vplyv bude mať Šachova prítomnosť na politickú klímu v národnostne zmiešanom Afganistane, sa ukáže 10. júna na zasadnutí Veľkej Džirgy, reprezentatívneho zhromaždenia afganského ľudu. Ex-kráľ bude Veľkej Džirge predsedať. Tá má pred sebou závažnú úlohu. Zvoliť riadnu afgánsku vládu. To, do akej miery táto vláda dokáže naplniť Šachovu predstavu o demokracii a nespreneveriť sa pritom islamu, sa teda ešte len ukáže. Znalci krvavých afganských dejín si určite nerobia veľké ilúzie.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|