Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 19. júl 2008       24. apríl 2002 Nielen Miklós Duray urobil chybu Milan Žitný Zdržanlivosť v politike a vystríhanie sa unáhlených reakcií má svoje opodstatnenie najmä pri citlivých témach a v krízových situáciách. Sem možno zaradiť aj nedávne maďarské parlamentné voľby s niektorými ostrými výrokmi, ktoré zazneli počas kampane a týkali sa aj slovensko maďarských vzťahov. Patrí sem aj vystúpenie podpredsedu SMK Miklósa Duraya na mítingu Fidesz-u s následnými reakciami slovenskej politickej reprezentácie. Zatiaľ čo nacionalistické kruhy na Slovensku reagovali na Duraya ihneď, neprimerane a nad rámec možností, daných slovenskou legislatívou, napríklad návrhom na zrušenie SMK, predstavitelia slovenskej vlády rozumne a správne počkali s komentárom, až kým sa voľby v Maďarsku neskončia. Vstupovať do maďarskej predvolebnej arény by bolo neodpustiteľnou chybou. Rovnaký postup zvolila SMK. Predseda SMK Béla Bugár: AUDIO: "Keby sme totiž hocičo povedali, povedzme na adresu pána Duraya aj niečo tvrdé, v tom momente to môžu využiť socialisti. Keby sme neodsúdili takéto počínanie, - Fidesz by mohol povedať, že SMK stojí za Fidesz-om. Preto sme sa nevyjadrili v kampani a SMK jednoznačne povedala, že toto je názor pána Duraya a nie SMK." Miklós Duray sa dopustil politickej chyby, keď sa zapojil do predvolebnej kampane v Maďarsku a podporil Fidesz. Spôsobil tým problémy vlastnej strane a aj keď vedenie SMK jeho výroky označilo za osobný názor a nie za postoj strany, poslanec Duray ako podpredseda SMK zatiahol fakticky celú SMK do politického zápasu v Maďarsku. Pre SMK, ale napokon aj pre každú politickú stranu na Slovensku, ktorá sa uchádza o pôsobenie v budúcej slovenskej vláde, je dôležité zachovávať voči susedom zdržanlivosť už aj preto, že nová maďarská vláda bude štyri nasledujúce roky partnerom novej slovenskej vláde. NATO, EÚ a V-4 sú tri spoločné agendy oboch vlád a akékoľvek nedorozumenia prinášajú problémy do vzájomnej spolupráce. Miklós Duray nekonal ako súkromná osoba, konal ako špičkový predstaviteľ SMK a výhovorka, že išlo o jeho osobnú vec, neobstojí. Ani šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan napokon neodolal pokušeniu prestreliť vo výrokoch. Ku cti mu slúži to, že sa zdržal komentárov, kým neskončili v Maďarsku voľby. Jeho včerajšie výroky na adresu Miklósa Duraya však šli tiež nad rámec štandardnej diplomatickej reči. Kukan vôbec nemusel povedať, že voliči v Maďarsku sa aj napriek masívnej predvolebnej kampani Fidesz-u a premiéra Viktora Orbána rozhodli pre zmenu a "dokumentovali tým, že rozmýšľajú európsky a nie nacionalisticky". Ak mieni minister zahraničného rezortu a podpredseda vládnej strany odsudzovať nacionalistické trendy, mal už dostatok príležitostí urobiť tak dávno voči SNS či PSNS, ale aj voči niektorým predstaviteľom HZDS. Takto zostáva jeho citované hodnotenie správania sa maďarských voličov iba prejavom zbytočnej servility voči budúcej maďarskej vláde, od ktorej slovenská strana očakáva ústretové riešenie problému so zákonom o zahraničných Maďaroch. Kukanove výroky, že Duray by mal zvážiť ďalšie pôsobenie v politike, by boli azda primerané, keby ich nevyslovil minister zahraničia, ale iba člen politickej strany, ktorý takto zvyčajne častuje všetkých nacionalistov bez ohľadu na ich národnostnú príslušnosť. Lenže doteraz sme nezaznamenali u podpredsedu SDKÚ podobné odporúčania predstaviteľom SNS, PSNS a reprezentantom HZDS, vrátane predsedu Vladimíra Mečiara, ktorý je prvou a hlavnou prekážkou vstupu Slovenska do NATO a EÚ. Ak by sme mali hodnotiť v prvom rade skutky a nie slová, Miklós Duray by bol oveľa váženejším politikom na Slovensku, než reprezentanti spomínaných subjektov. Maďarské politické strany a ich poslanci, vrátane Duraya, totiž v rokoch 1990 až 1992 podporili všetky transformačné zákony, ktoré schválil vtedajší československý federálny parlament. Na rozdiel od SNS, SDĽ a tiež HZDS, podporili maďarskí poslanci reštitučný zákon, privatizačné zákony, lustračný zákon, alebo aj zákon o pôde. Maďarskí poslanci vrátane Duraya prejavili tým väčší zmysel pre základy reforiem, demokratického režimu a zodpovednosť za ne, než mnohí slovenskí politici, ktorí sa zaklínajú týmito pojmami, ale zároveň ich v praxi príliš nepodporujú, ak už priamo nesabotujú.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...