|
|
| |
|
Dnes je sobota, 5. júl 2008 |

|
|

|
24. apríl 2002
|
Dženín - spory ohľadom zloženia vyšetrovacej komisie OSN
|
Jaroslav Rozsíval
|
V sobotu by mala na Blízky východ pricestovať komisia OSN, poverená vyšetrovaním izraelskej vojenskej operácie v palestínskom utečeneckom tábore v Dženíne.
3.apríla 2002 obkľúčili izraelské tanky palestínsky utečenecký tábor Dženín na severe Predjordánska, v ktorom žilo okolo 14 tisíc ľudí, a ktorý bol podľa izraelských predstaviteľov centrom palestínskych teroristov. 4.apríla začali izraelskí vojaci s prehľadávaním jednotlivých budov, pritom narazili na ozbrojený odpor, či už vo forme nastražených mín, alebo streľby. Civilisti, uväznení vo svojich domoch, sa však podľa výpovedí mnohých svedkov nemohli dostať do bezpečia - pri prestrelkách sa totiž dostali k slovu aj helikoptéry a rakety. 9.apríla sa podarilo palestínskym ozbrojencom vlákať izraelských vojakov do podmínovaného domu – pri akcii zahynulo 13 vojakov. Celkovo prišlo o život 23 príslušníkov izraelskej armády. O počte obetí na palestínskej strane niet presných údajov. Prudké boje sa skončili až 11.apríla. 12. apríla sa objavili prvé obvinenia zo strany Palestínčanov voči izraelskej armáde kvôli údajnej masakre civilistov v Dženíne. Reč bola o stovkách mŕtvych. 18. apríla navštívil miesto splnomocnenec OSN Terje Roed Larsen, ktorý o.i. vyhlásil, že pre také veľké utrpenie civilistov niet vojenského dôvodu. 19. apríla schválila Bezpečnostná Rada OSN so súhlasom Izraela vyslanie vyšetrovacej komisie do Dženínu. 20. apríla sa izraelské jednotky stiahli z palestínskeho tábora. 22. apríla vyhlásila organizácia Amnesty International, že disponuje dôkazmi o porušovaní ľudských práv izraelskými vojakmi v Dženíne. Toľko k doterajšiemu vývinu udalostí.
Generálny tajomník OSN Kofi Annan dnes odmietol žiadosť Izraela o odsun vyslania vyšetrovacej komisie. Annan tvrdí, že komisia, ktorej členovia sa už začali zhromažďovať v Ženeve, pricestuje na Blízky východ v sobotu. Na jej čele bude stáť bývalý fínsky prezident Martti Ahtisaari, ktorému by mali pomáhať bývalý šéf Medzinárodného Červeného kríža Cornelio Sommaruga a bývala komisárka OSN pre utečencov Sadako Ogataová. Tím bude mať aj svojich vojenských a policajných poradcov, ako amerického generála Williama Nasha a Íra Petera Fitzgeralda. Izrael však požaduje rozšírenie tímu. Hovorí izraelský veľvyslanec pri OSN Jehuda Lancry:
"Myslíme si, že vyšetrovací tím OSN by mal byť vyváženejší a mali by v ňom byť aj vojenskí experti a odborníci na boj s terorizmom."
Pozorovateľ Palestínskej samosprávy pri OSN Nassir Al Kidwa k tomu dodal:
“Mysleli sme si, že izraelská strana nemá čo skrývať. Je to ale zjavne naopak. Čo je však ešte dôležitejšie, ide o ďalšie porušenie významných rezolúcií OSN a samozrejme porušenie medzinárodného práva.“
Izrael má však svoje skúsenosti s vyšetrovacími komisiami, či rezolúciami OSN, týkajúcimi sa niekedy zjavne jednostranného postoja členských krajín OSN, ako tomu bolo napríklad v prípade postoja k sionizmu, či v nedávno odhalenom zamlčiavaní dôkazov zo strany orgánov OSN o únose izraelských vojakov na juhu Libanonu. Izrael preto žiada vymenovanie generála Nasha za plnoprávneho člena komisie -vzhľadom na komplexnosť celého problému.
Problém rastu palestínskeho násilia, teroristických útokov a tzv. občianskej neposlušnosti Palestínčanov sa však ťahá už od roku 2000, teda od predvolebného výstupu Ariela Šarona na Chrámovú horu, posvätné miesto viacerých svetových náboženstiev, ktorý väčšina pozorovateľov označila za zjavnú politickú provokáciu, a ktorý vtedajší palestínski predáci šikovne zneužili pre vyprovokovanie násilných protiizraelských protestov. Mierové rokovania medzi palestínskym vodcom Jásirom Arafatom a vtedajším izraelským premiérom Ehudom Barakom tak uviazli na plytčine a debata o najlukratívnejšej izraelskej ponuke na vytvorenie palestínskeho štátu sa zmenila na debatu o práve na život. Palestínčania začali používať osvedčené metódy vydierania prostredníctvom bezprecedentných atentátov teroristov-samovrahov a Izrael s novou, radikálnejšie orientovanou vládou Ariela Šarona prešiel na politiku konfrontačnej komunikácie. Tá napokon vyústila do vojenskej protiteroristickej operácie na palestínskych územiach, kde sa už dostala ku slovu armáda - a tá sa samozrejme sústredila na splnenie rozkazu: Zničenie teroristickej siete a zadržanie podozrivých členov teroristických organizácií. Lenže – riskantná operácia prebiehala v oblastiach, obývaných civilistami, a tak je ľahko možné, že pri prestrelkách a zatýkaniach došlo aj k porušeniu ľudských práv. Čo sa fakticky udialo v Dženíne, to bude musieť zistiť nezávislá komisia. Čo sa však fakticky deje v bazilike narodenie Pána v palestínskom Betleheme, kde sa už viac ako dva týždne ukrýva okolo 200 hľadaných palestínskych militantov, obliehaných izraelskými vojakmi, naznačili už prvé výpovede troch arménskych kňazov, ktorým sa včera podarilo z chrámu ujsť: Palestínčania údajne nielenže ničia zariadenie historicky cenného kostola, ale aj bijú a týrajú zadržiavaných civilistov, kňazov, či mníšky.
Otázka „kto za to všetko môže?“ je však v prípade izraelsko-palestínskeho konfliktu najskôr otázkou pre Samuela Huntingtona, autora knihy „Stret civilizácií“. Ak totiž doteraz niekde naozaj došlo k priamemu stretu rozdielneho výkladu pojmu spoločnosť, tak je to práve tu na Blízkom východe, v priestore medzi Jeruzalemom a Ramalláhom.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|