Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       26. apríl 2002 Černobyľ: Aj po 16 rokoch čelí východná Európa následkom katastrofy Jaroslav Rozsíval Pred 16 rokmi došlo k najväčšej katastrofe v dejinách energetiky – k výbuchu černobyľskej elektrárne. 26.apríla 1986 sa nič netušiaci obyvatelia Európy zobudili do pekného slnečného dňa, vrátane obyvateľov umelo vytvoreného ukrajinského panelákového mesta, ležiaceho v blízkosti černobyľskej atómovej elektrárne. Pracovný deň prešiel tak, ako inokedy a večer sa zdal byť rovnako nudným a šedým, ako všetky ostatné dni, strávené v tomto inak slušne prosperujúcom mestečku. Dokonca, ani tí, čo zazreli z okna svojho bytu akýsi záblesk a množstvo pary nad atómovou elektrárňou, nepovažovali takýto úkaz za nič mimoriadne a nevenovali mu sprvu žiadnu pozornosť. Čo sa v ten deň naozaj odohralo v priestoroch černobyľskej elektrárne, nevieme so stopercentnou istotou povedať ani dnes – vzhľadom na to, že výsledky súdneho pojednávania s údajnými aktérmi ľudského zlyhania personálu černobyľskej atómky nemožno označiť za absolútne dôveryhodné a aj vzhľadom ku skutočnosti, že na poskytovanie informácií bolo vtedajším ÚV KSSZ uvalené krátko po výbuchu absolútne embargo, sledované priamo KGB. Napriek rozbehnutej Gorbačovovej perestrojke sa vtedajšia sovietska spoločnosť nachádzala ešte stále v stave strnulej poslušnosti, prejavujúcej sa aj snahou o utajenie všetkého, čo by mohlo poškodiť obraz, záujmy, či integritu “mohutného a veľkého” Sovietskeho zväzu. A tak iba dôsledné sledovanie pohybu, či diania na území ZSSR západnými, v tomto prípade švédskymi monitorovacími zariadeniami, pomohlo odhaliť svetu najväčšiu katastrofu v dejinách mierového využitia atómovej energie. Rádioaktívny oblak, ktorý po výbuchu černobyľského reaktora obišiel celú Európu, zasiahol bohužiaľ aj v tom čase totálne neinformované obyvateľstvo Československej socialistickej republiky. Napriek tomu, že od udalostí v Černobyle uplynulo už 16 rokov a v strednej a východnej Európe došlo k prevratným politickým zmenám, dodnes nebol nikto z vtedajších zodpovedných vládnych úradníkov, či už v Rusku, na Ukrajine, Bielorusku, alebo priamo v Českej, či Slovenskej republike braný na zodpovednosť za ohrozenie zdravia, života a bezpečnosti obyvateľstva zámerným zamlčiavaním informácií o rádioaktívnom zamorení. V Československu sa tento postoj konkrétne prejavoval nielen pasívnym, ale aj aktívnym prístupom riadiacich orgánov k dezinformovaniu verejnosti – napríklad konfiškáciou prístrojov, merajúcich stupeň rádioaktivity na niektorých onkologických klinikách, či vyvíjaním mimoriadneho nátlaku na aktívnu účasť športovcov na cyklistických Pretekoch mieru, ktorých jedna etapa sa vtedy výnimočne uskutočnila aj v Kyjeve. Rozmery rádioaktívneho zamorenia východnej časti Európy totiž čiastočne po prvý raz poodhalil ukrajinský prezident Leonid Kučma pri svojom prejave v roku 2000, keď pri príležitosti uzavretia posledného, tretieho reaktora černobyľskej elektrárne vyhlásil, že na následky výbuchu z roku 1986 zomreli tisícky ľudí a postihnuté boli desaťtisíce. Oficiálna správa ukrajinskej vlády z minulého roka hovorí o rádioaktivitou postihnutých 3 miliónoch 300 tisícoch ľudí, z toho nebezpečne zasiahnutých bolo takmer 89 tisíc osôb. Pripomeňe, že Ukrajina z finančných dôvodov prevádzkovala tretí reaktor Černobyľu až do konca roku 2000, pričom tento pracoval v bezprostrednej blízkosti bezpečnostne veľmi sporného betónového sarkofágu, vybudovaného nad zvyškami zničeného reaktora. K definitívnemu uzavretiu elektrárne došlo až po prísľube výraznej finančnej pomoci zo Západu, najmä zo Spojených štátov, s ktorou chce Ukrajina zabezpečiť svoje energetické potreby. Faktom ale je, že Ukrajina vynakladá na odstraňovanie dôsledkov katastrofy ročne 5-7 percent svojho štátneho rozpočtu. Rádioaktívne zamorenej vode je na Ukrajine vystavených okolo 9 miliónov ľudí a kontaminovaným potravinám okolo 26 miliónov. Pred rokom vystúpil na medzinárodnej konferencii na Ukrajine pri príležitosti 15.výročia černobyľskej havárie zástupca generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Kenzo Ošima, ktorý o.i. povedal: "Dôsledky Černobyľu neutíchajú, ale aktuálne narastajú a to v mnohých oblastiach s rastúcou intenzitou. Stále nevieme presne určiť, aké budú dôsledky černobyľského výbuchu v nasledujúcich rokoch na zdravie zasiahnutej populácie a na životné prostredie...V súčasnej atmosfére veľkej konkurencie, keď sa rôzne prírodné katastrofy a krízové situácie doslova predbiehajú v pútaní pozornosti darcov, zostáva Černobyľ jedinou katastrofou s nepredvídateľnou budúcnosoťu. Nevieme, čo prinesú nové prejavy rádioaktívneho zamorenia v nasledujúcich 15 rokoch." Európa sa dnes prebudila do rovnako slnečného rána – časť obyvateľov západnej časti kontinentu vyšla do ulíc na protest proti nacionalistickým politikom, časť ich zase protestovala proti politike Izraela, alebo naopak proti palestínskemu terorizmu. Mnohí išli do práce - aby mali z čoho žiť. Veľká časť obyvateľov východnej Európy sa však zobudila s pretrvávajúcimi obavami o zdravie svojich blízkych, trpiacich na následky rádioaktívneho ožiarenia. Vedia, že jediné, čo im zostáva, je nádej.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...