Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 13. október 2008       30. apríl 2002 Pakistanský samozvaný prezident chce byť potvrdený vo funkcii referendom Peter Gabaľ Pakistanský prezident sa dnes u voličov uchádza o predĺženie svojho sporného mandátu v spornom referende. Zdá sa však, že i napriek tomu ním deklarované ciele všeľudového hlasovania možno považovať za odôvodnené: potvrdenie Perveza Mušarafa vo funkcii prezidenta by zrejme naozaj prinieslo krajine väčšiu stabilitu, umožnilo pokračovanie ekonomických reforiem a v neposlednom rade zvýšilo dôveru zahraničných investorov. Generál Mušaraf sa totiž dostal k moci na jeseň 1999 nekrvavým prevratom. O rok neskôr pakistanský najvyšší súd uznal Mušarafovu vojenskú vládu s tým, že musí odovzdať moc civilnej vláde do troch rokov od svojho nástupu - čiže najneskôr v októbri tohto roku. Medzičasom sa však minulý rok Mušaraf ujal i funkcie prezidenta – a práve jej zákonnosť chce potvrdiť referendom, po ktorom, ako pevne verí, sa už legálne ujme kresla hlavy štátu na ďalších päť rokov. Treba povedať, že Západ, ktorý v 99-om odsúdil vojenský prevrat, s Mušarafom dnes sympatizuje, a to kvôli jeho podpore medzinárodnej protiteroristickej koalícii. Mušaraf sa po minuloročnom 11-om septembri prihlásil k spojenectvu so Západom, prerušil diplomatické styky s Talibanom, ktorého režim Pakistan predtým uznával ako jediná krajina na svete, a dal západným spojencom k dispozícii vzdušný priestor a vojenskú základňu, aby im umožnil operácie voči susednému Afganistanu. Tiež treba povedať, že to nebol len náhly Mušarafov popud, pretože hneď po nástupe k moci vyzval duchovných, aby šírili islam ako mierumilovnú vieru a vyvarovali sa prvkov, ktoré plodia nenávisť a násilie. Boj proti extrémizmu a sektárskemu násiliu vo vnútri krajiny patrí i medzi základné prvky jeho súčasného programu spolu s bojom proti korupcii, príznačnej pre vlády jeho predchodcov. S tým súvisí i jeho program reforiem finančného sektora. Voličom teda Pervez Mušaraf hovorí: AUDIO: "Dôverujte mi a ja vás povediem do 21. storočia!" V predreferendovej kampani generál po rokoch vyzliekol svoju dosiaľ typickú uniformu a ukazuje sa v pestrofarebnom ľudovom oblečení vrátane turbanu, a orientálny kolorit zhromaždení dopĺňali piesne vyzývajúce voličov, aby dali Mušarafovi svoj hlas. Otázne však je, s akou účasťou a s akým výsledkom referenda sa dá rátať – dôležité politické strany bojkotujú toto hlasovanie, ktoré považujú za nelegálne. Podľa ústavy totiž prezidenta volí celoštátny parlament a štyri zhromaždenia provincií. No kým miestne voľby sa uskutočnili už minulý rok, parlament – rozpustený Mušarafom po vojenskom prevrate – by mal byť zvolený až v októbri tohto roku. Zástupca šéfa radikálnej islamskej strany Džamát-i-islámí, profesor Gafúr Ahmed k tomu hovorí: AUDIO: "Celý národ s tým nesúhlasí, pretože ústava neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého by sa mohli uskutočniť prezidentské voľby formou referenda. Je to protiústavné." Rovnako sa k veci stavajú i strany bývalých premiérov Navaza Šarífa a Benazír Bhuttovej, ktoré sa napriek tradičnej rivalite stali protimušarafovskými spojencami. Prezident neochvejne verí vo svoje víťazstvo a nad opozíciou iba máva rukou: AUDIO: "Títo politickí lídri iba zveličujú svoju podporu, ale v skutočnosti nemajú žiadnu. Mali by to uznať a zmieriť sa s tým." Pravdou je, že Šarífova Moslimská liga a Bhuttovej sociálnodemokraticky orientovaná strana majú korupčnú špinu za nechtami a ich podpora v spoločnosti oproti minulosti skutočne poklesla. Ako však sa zachovajú pakistanskí voliči, uvidíme až v najbližších hodinách a dňoch.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...