Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 19. júl 2008       3. máj 2002 Svetový deň slobody tlače: primálo dôvodov na oslavy Peter Gabaľ Už 12 rokov je 3. máj Svetovým dňom slobody tlače. Medzinárodné novinárske a vydavateľské organizácie preto práve začiatok mája obvykle využívajú na to, aby pripomenuli tienisté, ba tragické stránky novinárskeho povolania, ktoré sa však netýkajú len slobody a bezpečnosti žurnalistov, ale v konečnom dôsledku všetkých ľudí. Inštitucionalizovaný pojem slobody tlače nie je žiadnou novinkou: v roku 1791 Kongres Spojených štátov schválil prvý dodatok americkej ústavy, zakazujúci prijať zákony, ktoré by mohli akokoľvek obmedzovať náboženskú slobodu alebo slobodu prejavu, vrátane slobody tlače. O 200 rokov neskôr, v roku 1991, Organizácia spojených národov pre vzdelanie, vedu a kultúru, známa pod skratkou UNESCO, vyhlásila 3. máj za svetový deň slobody tlače. Valné zhromaždenie OSN o ďalšie dva roky schválilo tento dátum ako deň, kedy sa majú oslavovať a pripomínať základné princípy slobody tlače. No hoci sa na takejto definícii zhodlo plénum svetovej organizácie, oslavy nie sú pre 3. máj príznačné. Na svete je veľa miest, kde je ohrozovaná sloboda žurnalistov a ich životy, kde vlády používajú nátlak prostredníctvom justície, obmedzujúce zákony alebo ekonomické nástroje na potlačovanie slobody slova. A treba dodať, že v konečnom dôsledku nejde len o novinárov, ktorí sú skôr indikátorom všeobecnej situácie. Inými slovami, tam kde sú ohrození novinári, sú ohrození všetci. Medzinárodné novinárske organizácie každoročne vydávajú rôzne správy o stave slobody tlače vo svete. Najstriktnejší je v tomto smere Výbor na ochranu novinárov so sídlom v New Yorku a jeho každoročný čierny zoznam desiatich najhorších miest pre slobodu tlače. Tentoraz sa medzi nimi ocitli v prvom rade palestínske územia na západnom brehu Jordánu, kde vláda izraelského premiéra Šarona podľa výboru používa dosiaľ neobvyklú silu na to, aby zabránila novinárom referovať o jej vojenských aktivitách. Nasleduje Kolumbia, ktorá si udržiava smutnú tradíciu najnebezpečnejšieho miesta pre novinárov na západnej pologuli: za posledných desať rokov tam bolo zabitých 29 novinárov, ktorí písali o obchode s drogami alebo o ľavičiarskych povstalcoch. V Afganistane bolo na sklonku minulého roka zabitých osem novinárov, ktorí zaznamenávali akcie Spojenými štátmi vedenej spojeneckej koalície proti al-Káide a Talibanu. Bielorusko sa na zoznam dostalo kvôli prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi a jeho snahe udržať sa za každú cenu pri moci, používajúc nielen ekonomické páky, ale aj mocenské nástroje, silne pripomínajúce sovietsky komunistický režim. Výkonná riaditeľka Výboru na ochranu novinárov Ann Cooperová k tomu pre Slobodnú Európu povedala: AUDIO: "Rok čo rok je Bielorusko pre novinárov jedným z najhorších miest. A základný dôvod, prečo sme zahrnuli túto krajinu na náš zoznam, je skupina obetavých novinárov, ktorí sa pokúšajú uplatňovať nezávislú žurnalistiku, ale ohrozujú ich vodca a režim, ktorí fungujú rovnako, ako za starých sovietskych čias." V Iráne, ďalšej krajine zoznamu, síce podľa Cooperovej prezident Chatámí hovorí o reformách, ale náboženský vodca ajatolláh Chameneí a mimoriadne konzervatívne súdnictvo nechcú o reformách ani počuť – a už vôbec nie o slobode tlače. Kirgizsko sme pred časom poznali ako ostrov slobody v strednej Ázii, dnes však prezident Askar Akajev využíva svoj podiel na boji proti terorizmu ako prostriedok na utláčanie disentu, vrátane nepohodlných novinárov – opäť v záujme udržania sa pri moci, povedala pre Slobodnú Európu Ann Cooperová. Z podobných dôvodov sa na zoznam najhorších miest sveta pre slobodu tlače dostalo Mjanmarsko, známejšie ako Barma, kde sú obvykle uväzňovaní nepohodlní novinári. V africkej Eritrei, ktorá sa pred pár rokmi odštiepila od Etiópie, bolo najmenej 13 novinárov uväznených v mene toho, čo vláda nazvala upevňovaním národnej jednoty. V Zimbabwe, kde nedávno zmanipulovanými voľbami opäť potvrdil svoj mandát prezident Mugabe, boli zaznamenané prípady väznenia a dokonca mučenia novinárov. A desiatou krajinou v tomto smutnom zozname je Castrova Kuba, kde sú tiež väznení novinári, ktorí sa venujú porušovaniu ľudských práv, korupcii a chudobe. Vlastný zoznam vydal aj Medzinárodný tlačový inštitút so sídlom vo Viedni. Od predošlého sa líši predovšetkým tým, že nezaznamenáva najhoršie miesta na svete, ale krajiny, ktorým venuje zvýšenú pozornosť. Spravidla v nich fungujú základné prvky demokracie alebo istá tradícia, dochádza tam však k zhoršovaniu od tohto stavu alebo k odklonu od demokracie. Podobne ako Výbor na ochranu novinárov aj inštitút uvádza Zimbabwe, okrem neho tu však figurujú aj Rusko, Južná Kórea, Srí Lanka a Venezuela. Inštitút tiež pripomína svoju správu za minulý rok, kedy bolo v 38ich krajinách sveta zabitých 103 novinárov alebo pracovníkov médií, najviac za posledných šesť rokov. Na inej úrovni si však Medzinárodný tlačový inštitút so sídlom vo Viedni všíma aj dianie v slobodnom svete. Vydavateľ výročnej správy inštitútu David Dadge hovorí: AUDIO: "Medzinárodný tlačový inštitút zaznamenal, že viaceré krajiny – medzi nimi Británia, Francúzsko, Spojené štáty – prijali buď novely alebo nové zákony proti terorizmu. A inštitút sa domnieva, že tieto zákony boli prijaté narýchlo, bezmyšlienkovite, a že niektoré ich prvky môžu byť prekážkou slobody tlače. No kvôli udalostiam z 11. septembra sa veľmi málo diskutovalo o týchto nových zákonoch." Na ešte špecifickejší problém sa zameral generálny tajomník Medzinárodného tlačového inštitútu Aidan White, ktorý si všíma napríklad situáciu v Taliansku: AUDIO: "Predseda vlády Berlusconi účinne kontroluje viac než 90 percent domácich vysielacích médií a najväčší podiel na reklamnom trhu. To je absolútne neprijateľné. Takže sú potrebné nielen národné zákony, ale - myslím si – aj medzinárodná regulácia na predchádzanie takejto koncentrácii moci." Na konkrétne prípady ohrozenia práce novinárov ich prepustením, uväznením či drakonickými zákonmi za posledné dva dni upozornila v Paríži sídliaca organizácia Reportéri bez hraníc v súvislosti so Zimbabwe, Gambiou a Iránom. V Pakistane zaznamenáva prípad kameramana, zbitého prívržencami prezidenta Mušarafa, a izraelského premiéra Šarona žiada o prepustenie siedmich palestínskych novinárov. Aj generálny tajomník OSN Kofi Annan sa dnes ku kritickým vyjadreniam pridal svojím vyhlásením, že nezávislosť médií je vo svete ohrozovaná násilím, zastrašovaním a vládnymi zásahmi. Žiaľ, ani toto vyhlásenie zrejme nič nezmení na fakte, že súčasný svet nie je príliš bezpečným miestom a ani príliš nepraje slobode tlače. Pozoruhodnými a tradičnými výnimkami naďalej zostávajú Austrália, Nový Zéland a tri krajiny Škandinávie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...