[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je sobota, 19. júl 2008


[poslat]    [tlac]   



6. máj 2002

Barma kontra Mjanmarsko: Su Ťijová na slobode, vojenský režim zostáva

V juhoázijskom štáte Barma dnes prepustili z domáceho väzenia dlhoročnú predstaviteľku opozície a nositeľku Nobelovej ceny mieru Aung San Su Ťijovú.

AUDIO: „Neexistujú žiadne obmedzenia môjho pohybu, môžem ísť kam chcem. Cesta k môjmu domu zatiaľ nebola otvorená, ale stalo sa tak na základe obojstrannej dohody.“

Vyhlásila krátko po svojom prepustení z domáceho väzenia nositeľka Nobelovej ceny mieru a hlavná predstaviteľka barmskej opozície Aung San Su Ťijová.

Krátko po tom, čo vojenské vedenie štátu, známeho po celom svete ako Barma, ale oficiálne premenovaného generálskym režimom na Mjanmarsko, rozhodlo o prepustení opozičnej predstaviteľky Aung San Su Ťijovej z domáceho väzenia, vypukla po celej krajine vlna nadšenia a radosti. Zahraniční pozorovatelia však nabádajú k opatrnosti a zdržanlivému postoju. Ten by sa mal predovšetkým týkať vzťahu demokratického sveta k zdiskreditovanej vojenskej vláde 42 miliónového štátu, ktorý sa od roku 1962 nachádza nielen pod tvrdou, ale od roku 1988 aj pod krvavou rukou vojenského režimu a v posledných piatich rokoch čelí aj totálnej politickej a hospodárskej izolácii. Vojenská junta sa ujala moci v roku 1962 a postupne zaviedla opatrenia, pripomínajúce reálny socializmus, vrátane znárodňovania priemyslu. V roku 1988 vyslala proti študentskému pro-demokratickému hnutia armádu – výsledok: Stovky mŕtvych. Od roku 1990 začali generáli zavádzať v krajine pozitívne ekonomické opatrenia na oživenie hospodárstva. V ten istý rok sa v krajine dokonca uskutočnili parlamentné voľby, ktoré s 80 percentnou väčšinou hlasov vyhrala politická strana pod vedením dcéry zakladateľa samostatnej Barmy Aung San Su Ťijovej. Junta však výsledky odmietla uznať. Suu Ťijová obdržala krátko na to Nobelovu cenu mieru za svoj nenásilný boj za demokraciu. V roku 1997 rozhodol Západ a predovšetkým Spojené štáty o zavedení sankcií voči režimu, ktorý systematicky porušoval ľudské práva. Ázijská finančná a ekonomická kríza už potom dokonala svoje. Je preto viac ako možné, že barmská vojenská vláda sa ešte pred prepustením Su Ťijovej na slobodu pokúsila o dosiahnutie istej politickej dohody s hrdou liberálnou političkou. Už pred štyrmi rokmi skonštatoval totiž britský časopis Economist, že generálska junta stojí doslova pred krachom. Vojaci si od liberálnejšieho postoja voči politickej opozícii pravdepodobne sľubujú uvoľnenie ekonomického embarga, prílev investícií a rast cestovného ruchu. Je však otázne, či sa im vôbec podarilo na niečom konkrétnom dohodnúť. Zdá sa totiž, že ani dlhoročný nútený pobyt za múrmi jej domu nezlomil Aung San Su Ťijovú v jej presvedčení:

AUDIO: „Vždy som sa cítila byť slobodná, pretože neboli schopní urobiť nič, čo by ovplyvnilo moje myslenie, moje princípy, to, v čo verím. Neboli schopní sa toho dotknúť, preto som bola slobodná.“

Je otázne, či jeden jediný ústretový krok barmskej junty voči pro-demokratickej opozícii obmäkčí stvrdnuté srdcia západných vlád, predovšetkým bývalej koloniálnej mocnosti Veľkej Británie, ktoré ešte nezabudli na krvavé potlačenie študentského hnutia v roku 1988 a zmarenie demokratických volieb z roku 1990. Barma pritom disponuje všetkými predpokladmi na úspešný hospodársky rast podľa vzoru susedného Thajska, Malajzie, alebo Taiwanu: či už je to rozvinutý rybársky priemysel, alebo bohaté náleziská nerastných surovín, a aj dobrá znalosť angličtiny miestneho obyvateľstva - zatiaľ však musí Mjanmarská únia čeliť predovšetkým chudobe, rýchlo sa šíriacej nákaze AIDS a dôsledkom hospodárskych sankcií Západu.

Avšak na to, aby sa svet začal správať pozitívne voči ktorýmkoľvek barmským predstaviteľom, musia byť v prvom rade prepustené na slobodu stovky politických väzňov, musí byť obnovená sloboda tlače a slova a moci by sa mala ujať vláda, vzíduvšia zo slobodných a demokratických volieb. Toho sa však vojenský režim zjavne obáva. Tvrdí to aj britský politický aktivista James Mawdsley, ktorý sám strávil v mjanmarskom väzení 14 mesiacov:

AUDIO: „Generáli začínajú chápať, že nemôžu opovrhovať medzinárodnou mienkou a porušovať medzinárodné právo. Takže dôvodom na prepustenie Su Ťijovej je nádej, že sa im podarí obmäkčiť medzinárodné spoločenstvo.“

K akému riešeniu hospodárskej a politickej situácie by sa však priklonila demokratická vláda Mjanmarska pod vedením Su Ťijovej strany je zatiaľ otázne: Mohla by však jednoznačne rátať s obnovením zahraničného obchodu a rastom investícií. Prvé pozitívne ohlasy na dianie v Rangúne dnes prišli z Indie a Číny. Faktom však je, že tradične, historicky a kultúrne je Mjanmarsko zviazané predovšetkým s Indiou. A tam vládne demokraticky zvolená vláda.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print