Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 6. október 2008       7. máj 2002 Fortyun je mŕtvy, holandská demokracia otrasená Anna Šišková Vražda holandského pravicového politika Pima Fortuyna spôsobila v liberálnom a otvorenom Holandsku, kde aj premiér chodí do práce na bicykli, šok a zdesenie. Vláda rozhodla o pozastavení volebnej kampane a zvažuje aj odloženie parlamentných volieb, ktoré sa majú konať o týždeň. Viac už v príspevku Anny Šiškovej. Vari len katastrofista by si až dovčera dokázal predstaviť, že v tak tolerantnom kúte Európy, akým je Holandsko, môže dôjsť k atentátu na známeho politika. Holanďanom, povestným svojim zdvihnutým prstom, ktorým všetkých okolo seba poučovali o tom, ako má vyzerať vzorová demokracia a multikultúrna spoločnosť, včera došiel dych. Týždeň pred parlamentnými voľbami zatiaľ neidentifikovaný útočník zavraždil zrejme najkontroverznejšieho politika povojnového Holandska – Pima Fortuyna. Bývalého profesora sociológie zasiahlo šesť až desať strieľ do hlavy, krku a hrudníka. Fortuyna útočník zastihol vo chvíľi keď vychádzal z budovy rozhlasovej stanice v meste Hilversum. Polícia krátko po útoku zadržala muža, ktorý je zo spáchania brutálnej vraždy podozrivý. Vie sa o ňom len toľko, že ide Holanďana bielej pleti vo veku 33 rokov. Akékoľvek ďalšie informácie však polícia odmieta poskytnúť. Pim Fortuyn na holandskej politickej scéne pôsobil veľmi krátko, napriek tomu ju ale stihol výrazne zmeniť. Politickú kariéru začal minulý rok v novembri, vo februári sa stal lídrom strany Leefbaar Nederland, čo vo voľnom preklade znamená obývateľné Holandsko. Zo strany ho však ešte v rovnaký mesiac vylúčili za to, že navrhoval odstrániť z ústavy zákaz diskriminácie. Napriek tomu sa mu s roterdamskou pobočkou, ktorá sa od neho nedištancovala podarilo získať v komunálnych voľbách v 35 percent hlasov. Fortuyn dúfal, že rovnaký úspech sa mu podarí dosiahnuť aj parlamentných voľbách so svojou stranou Kandidátka Pima Fortuyna, ktorá mala v posledných prieskumoch verejnej mienky pred atetnátom 15 percentné preferencie. Fortyun vyletel do najvyššej holandskej politiky neuveriteľným raketovým štartom. Za krátky čas si dokázal vytvoriť množstvo nepriateľov, svojím otvoreným a agresívnym štýlom rozčuľoval politikov z radov politického stredu. Televízne diskusie, ktoré posudzovali diváci hlasovaním, vyhrával so značným náskokom aj pred nástupcom súčasného premiéra Wima Koka, Adom Melkertom. Fortuyn verbálne útočil na politický establishment, vo svojich vystúpeniach kládol dôraz na otázky vzdelania, kriminality, zdravia a prisťahovalectva – teda na témy blízke srdciam voličov. Pim Fortyun agresívnym a provokatívnym štýlom v priebehu pár mesiacov zrušil zabehané holandské politické tabu. Tvrdil, že treba obmedziť štedrú sociálnu podporu nezamestnaným, tvrdil, že odmieta mlčať o témach, ktoré sú kľúčové, chcel zastaviť prisťahovalectvo, pričom islam označil za zaostalú kultúru. Všetky obvinenia z rasizmu a z fašizmu odbíjal s tým, že je homosexuál a teda sám dobre vie, čo sú to predsudky. V poslednom období dostal niekoľko listov v ktorom sa mu vyhrážali smrťou. Uviedol, že sa na čas sťahuje zo svojho rotterdamského domu do hotela. Mal sa do neho nasťahovať práve včera. Fortuyn čelil silnej kritike médií a intelektuálov, ktorí majú v holandskej spoločnosti určujúce slovo. Tí už pár mesiacov práve na základe Fortuyna a jeho kontroverzného štýlu upozorňovali, že modelová holandská demokracia je na ústupe. Jeho vražda podľa nich tento fakt len podčiarkla. Mnohí Fortuyna porovnávali s Le Penom, či Haiderom, treba však podčiarknuť, že Fortuynove názory na multikultúrnu spoločnosť boli podstatne tolerantnejšie ako názory Le Pena, ale aj Haidera. Novinár a spisovateľ Jan Espin ho označil za čistého populistu, hovoril to čo si ľudia myslia, ale predovšetkým to, čo chcú počuť. Flámsky denník De Morgen Fortuyna charakterizoval De Morgen ako kontroverznú a zložitú osobnosť neporovnateľnú s akýmkoľvek iným protagonistom krajnej pravice v Európe, keď spojoval intelitentné a zložité analýzy a zjednodušené extrémistické frázy vo forme hesiel. Holandský denník de Volksrant výstižne napísal: Tento hrozný a neuveriteľný útok spôsobil, že holandská demokracia stratila nevinnosť a položil otázku, ktorá zrejme blysla v hlave mnohým Holanďanom – kam nás to povedie?		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...