Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       16. máj 2002 Carter na Kube: chvíľa úprimnosti na „ostrove slobody“ Daniel Bútora Bývalý americký prezident Jimmy Carter navštívil tento týždeň Kubu. Ostrov, ktorého komunistická vláda je už štyri desaťročia tŕňom v oku Spojených štátov, sa opäť stal stredobodom pozornosti svetových médií. Carterova cesta pritom v samotnej Amerike vyvolala nejednoznačné reakcie. Začnime výletom do československých dejín. V roku 1988, keď ešte komunisti mali všetko spoľahlivo pod kontrolou, prišiel prezident Husák na diskusiu do auly bratislavskej Univerzity Komenského. Popri niekoľkých otázkach, naorganizovaných Socialistickým zväzom mládeže, dostal on, rovnako ako jeho (čestným doktorátom vyznamenávaný) hosť, aj zopár otázok, ktoré študenti o rok neskôr volali po celom Československu: týkali sa ľudských a občianskych práv a politických slobôd. Gustáv Husák musel tieto otázky rovnako ako celú diskusiu vydržať - z úcty k svojmu hosťovi, ktorý si ju vyžiadal. Tým hosťom bol totiž francúzsky prezident Mitterand. Azda čosi podobné museli zažívať tento týždeň Kubánci, keď prezident Castro pristúpil na cenu za návštevu bývalého amerického prezidenta Cartera: ten v televíznom prejave vyzval na dodržiavanie ľudských práv na Kube a podporil občiansku iniciatívu, žiadajúcu referendum o politickom systéme. Komunistická mašinéria zatiaľ funguje spoľahlivo, a noviny na druhý deň z Carterovho prejavu vynechali jeho výzvy kubánskemu vedeniu, naopak zdôraznili, že Carter, ako to politici v demokraciách robia, priznal aj nedostatky vo vlastnej krajine. Napriek Castrovej cenzúre sa očakáva, že Carterov prejav povzbudí domácu opozíciu, a aj väčšina Carterových kritikov ocenila, že bývalý prezident si v Havane nekládol servítky pred ústa. Otázkou zostáva, akým spôsobom môžu Spojené štáty prispieť k zmene situácie. Castrova Havana je už štyridsať rokov predmetom amerických sankcií. Vo Washingtone sa dnes diskutuje o tom, či je lepšie sankcie udržať, či dokonca ich zostriť, alebo naopak či by mali byť zrušené. Prezident Bush a jeho vláda zastávajú názor, že komunista Castro rozumie iba sile. V Kongrese je naopak celý rad poslancov, ktorí si myslia, že lepší by bol priamy kontakt s Kubou, vrátane obchodu a turistiky. Carter sa verejne pridal k druhému táboru, a v tomto bode sa teda verejne nezhodol s Bushovou vládou. Medzi súčasným a bývalým prezidentom to však zaškrípalo aj v oveľa dôležitejšej otázke. Len pár dní pred Carterovou cestou americký vládny predstaviteľ vyslovil podozrenie, že Kuba pracuje na biologických zbraniach. Či je to pravda, je otázka pre odborníkov a spravodajské služby, poprípade zbrojných inšpektorov, ktorí by na Kubu mohli prísť – Jimmy Carter však k veľkej neľúbosti Bieleho domu a tiež amerických médií takéto podozrenie voči Kube odmietol. Otázka vývoja zbraní hromadného ničenia je však po vlaňajšom 11. septembri v centre americkej zahraničnej politiky, a Spojené štáty zrejme budú chcieť svoje podozrenie nechať vyšetriť. Možným vysvetlením toho, prečo by chudobná Kuba mala chcieť vyvíjať biologické zbrane, by boli peniaze. Castro už nedostáva ruble z Moskvy, Rusi teraz zatvoria aj poslednú špionážnu základňu, a komunistický režim zháňa financie, kde sa dá – možno aj na tomto poli. Isté je, že lepšou cestou k prisperite normálnych Kubáncov by bola slobodná ekonomika a demokracia. Carterova cesta bola jedným z pokusov, ako sa k nim dostať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...