[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je piatok, 29. august 2008


[poslat]    [tlac]   



20. máj 2002

Východný Timor je samostatný

Jaroslav Rozsíval

Bývalá portugalská kolónia a neskôr súčasť Indonézie, Východný Timor, sa dnes stala prvým samostatným štátom 21.storočia.

AUDIO: „Salutujem pred vami, ľudia východného Timoru, za odvahu a vytrvalosť, akú ste preukázali.“

Povedal včera generálny tajomník OSN Kofi Annan na slávnostnom zhromaždení pri príležitosti vyhlásenia samostatnosti Východného Timoru. Annan sa na tejto mimoriadnej oslave zúčastnil spolu s celým radom zahraničných politikov a diplomatov, vrátane indonézskej prezidentky Megawatti Sukarnoputriovej. Prítomným hosťom sa prihovoril aj východotimorský prezident Xanana Gusmao:

AUDIO: „Vaša prítomnosť v nás vzbudzuje dôveru, ale nie iba to. Dáva nám pocit zodpovednosti - nielen voči nášmu ľudu, ale aj voči spoločenstvu národov, ktorého sme odteraz členom.“

Gusmao strávil sedem rokov svojho života za indonézskymi mrežami pre svoju aktívnu účasť na partizánskom boji proti nadvláde Džakarty. Dejiny východného Timoru sú však iba z malej časti dejinami proti-indonézskeho odboja. Po 400 rokov bola krajina portugalskou kolóniou. Jedným z pozoruhodných výsledkov tejto dlhodobej kolonizácie je skutočnosť, že 90 percent obyvateľstva Východného Timoru dnes tvoria katolíci, na rozdiel od dominantne moslimskej Indonézie. Kultúrne rozdiely sú teda hlavným motívom doterajších medzi-ostrovných rozporov.

Dnes je na Východnom Timore pokoj. Táto veta však znela v roku 1999 jeho obyvateľom ako sen. Po tom, čo sa v roku 1975 pokúsili marxistickí partizáni vyhlásiť na ostrove samostatnosť – v reakcii na zrútenie sa portugalskej nadvlády - dočkali sa jeho obyvatelia iba ďalšej kolonizácie – a to po okupácii krajiny indonézskou armádou. Asi dvestotisíc ľudí pritom prišlo o život. Na konci 90-tych rokov sa však udiali významné politické zmeny aj v Indonézii a v krajine opäť začali prevládať separatistické nálady. Do osudu kolónie sa pokúsila zasiahnuť Organizácia spojených národov, ale jej experiment zlyhal takmer podobne Východný Timor bližšie k Číne, Vietnamu, či iným režimom sovietskeho typu. V auguste roku 1999 zorganizovala OSN v krajine referendum. Viac ako 80 percent obyvateľstva sa v ňom vyslovilo za samostatnosť. OSN zabezpečila konanie referenda iba neozbrojenými pozorovateľmi. Ibaže – pro-indonézske milície a indonézske jednotky odmietli akceptovať výsledky hlasovania a vyvolali na ostrove chaos, ktorý vyústil v ďalšie krviprelievanie. OSN, ktorej neuvážený postup sa tiež podpísal na takomto výsledku, neskôr odhadla, že pri nepokojoch zahynulo okolo tisíc ľudí, tretina obyvateľstva pritom utiekla do susedného západného Timoru. Až neskôr, po istom váhaní a diplomatických prieťahoch, keď sa ozbrojení milicionári a vojaci vyzúrili na civilnom obyvateľstve, zasiahla OSN vojenskou silou svojich mierových jednotiek, ktoré prevzali faktickú kontrolu nad rozvrátenou krajinou. Rozhodujúcu úlohu pritom zohrala Austrália, ktorá nielenže prevzala velenie jednotiek, ale zaslúžila sa aj o to, že 250 tisíc utečencov sa vrátilo do svojich domovov a v krajine sa začali budovať normálne demokratické inštitúcie. Východný Timor je však dnes – po vyhlásení samostatnosti – najchudobnejším štátom v Ázii. Tento stav by ale nemusel trvať nekonečne dlho. Austrália podpísala s východotimorskou vládou dohodu o spoločnom využívaní podmorských zásob zemného plynu, z ktorého by malo mať Dilli 90 percentný zisk. Niet sa čo čudovať, že Austrália prejavila v prípade Východného Timoru takúto iniciatívu – strach z ďalšej vlny utečencov je dostatočným motívom pre hľadanie riešenia imigračného problému priamo na mieste jeho vzniku.

Pre nás Európanov je však pozoruhodná istá historická zhoda tichomorských udalostí z roku 1999 s udalosťami, ku ktorým došlo v tom istom čase na juhu Európy - teda v juhoslovanskom Kosove. V obidvoch krajinách došlo k ozbrojenému konfliktu, k veľkému ničeniu, vraždám a napokon - k administratívnej správe OSN. Avšak v jednej veci sa už dnes obe teritóriá historicky rozchádzajú: v štatúte samostatnosti. Hovorí mediálna analytička Evliana Beraniová:

AUDIO: „V Kosove je situácia iná. Zatiaľ čo Indonézia sa zriekla východného Timoru jednoduchšie, tu máme ešte stále veľmi silný srbský nacionalizmus, vytváraný v Belehrade. Belehradskí politici stále nie sú ochotní diskutovať o možnosti referenda, či o konečnom štatúte Kosova, ktorý by sa líšil od toho, aký chcú oni.“

Východný Timor je však príliš vzdialený kosovskej, či balkánskej realite. Juhosrsbská provincia si bude musieť hľadať svoju vlastnú cestu k definitívnemu vyriešeniu svojho politického postavenie na juhu Európy. Jej hranice sú totiž oveľa citlivejšie zviazané so susednými štátmi, čeliacim národnostným a etnickým sporom.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print