Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       24. máj 2002 Pokus o teroristický útok v Tel Avive Daniel Raus Z Izraela je hlásený ďalší pokus o samovražedný teroristický útok. Tento raz si nevyžiadal žiadne obete na životoch – zomrel iba útočník. K udalosti došlo v čase diskusií o potrebe zásadnej reformy Palestínskej samosprávy. „Brigády mučeníkov od Al-Aksá uskutočnili dnes ráno dôležitú hrdinskú operáciu v centre Tel Avivu, pri ktorej sa náš mučeník vyhodil do vzduchu a spôsobil straty v radoch nepriateľov“. Fax tohto znenia dostali západné agentúry po dnešnom, v tomto prípade našťastie neúspešnom, teroristickom útoku. Palestínčan na aute, plnom výbušnín, chcel nadránom naraziť do nočného klubu v Tel Avive. Strážca ho ale včas zbadal (upútala ho rýchlosť, akou sa útočník rútil ulicou) a okamžite reagoval. Palestínčana zastrelil skôr, ako došlo k tragédii. Auto vybuchlo, ale jedinou obeťou sa stal sám útočník. Udalosť sa odohrala v čase dvoch zaujímavých skutočností. Na jednej strane sú izraelské bezpečnostné opatrenia relatívne úspešné. Pokusy o teroristické útoky sú totiž na dennom poriadku a mnohým sa podarí predísť alebo minimalizovať ich účinok. Na druhej strane sa vie, že palestínski radikáli menia taktiku. Ich cieľom je exemplárny, zdrvujúci čin, ktorý by pre nich znamenal novú kapitolu boja. V tomto smere sa hovorí o plánoch na odpálenie niektorého strategického cieľa alebo mrakodrapov (Azrieli Towers) v Tel Avive, či o siedmich súčasných výbuchoch pozdĺž pobrežia Stredozemného mora. Prvým pokusom mal byť útok na sklad pohonných hmôt a plynu v Tel Avive. K incidentu došlo vo štvrtok, keď na strane tankera vybuchla bomba, ktorá mala spustiť reťazovú postupnosť explózií a požiarov. Experti tvrdia, že ak by sa nepodarilo plamene uhasiť, v 600-metrovom rádiuse by nastala totálna skaza. Je pritom otázka, nakoľko účinná bude taktika izraelského premiéra Ariela Šarona: vojensky zničiť štruktúry teroristov. Je pravda, že ich aktivity to vážne narušilo. Faktom je ale aj to, že samovražedný terorizmus je mimoriadne flexibilný, takže zdecimovaná štruktúra sa dá rýchlo obnoviť. Šaronov postup má každopádne vysokú podporu aj preto, že obyvatelia Izraela jednoducho nevidia inú alternatívu. Dodajme ale, že v hre sú ešte Spojené štáty, ako hlavný sprostredkovateľ. Tie prišli s myšlienkou reformy Palestínskej samosprávy. Nemajú to byť iba predstierané zmeny. Je potrebné odstrániť obrovskú korupciu, autokratický štýl vlády Jásira Arafata a na druhej strane aj chaotické usporiadanie palestínskych oblastí. Najnovšie toto myslenie podporil šéf izraelskej diplomacie Šimon Peres: AUDIO: „Na Blízkom východe nebude mier, kým budú mať Palestínčania tri, štyri alebo päť armád, každú s vlastnou politikou, programom a bombami. Takže prvou požiadavkou na Palestínsku samosprávu je vytvorenie jednej správy, ktorá dokáže dostať pod kontrolu ostatných“. Šimon Peres pritom pripúšťa aj potrebu ústupkov zo strany Izraela. Jednou z najvážnejších otázok sú v tomto smere židovské osady na palestínskych územiach, ktorých budovanie presadzuje najmä premiér Šaron. Ešte raz hovorí Šimon Peres: AUDIO: „Nemôžeme používať iba bič, musíme ponúknuť aj cukor. Ja osobne som presvedčený, že politický horizont musí zahŕňať nezávislý a demilitarizovaný palestínsky štát, a tiež zastavenie budovania našich osád“. Dodajme, že k reforme Palestínskej samosprávy majú viesť voľby, ktoré Jásir Arafat striedavo chce a nechce vyhlásiť. Teraz hovorí, že budú v zime, ale odmieta stanoviť konkrétny termín. Možno intuitívne cíti, že nemusí byť ich víťazom. Zdá sa teda, že nielen ukončenie terajšej palestínskej intifády, ale aj reforma samosprávy bude dlhým procesom. Bez nej sa dajú ale dosiahnuť iba krátkodobé riešenia problémov, ktoré sa zdajú byť večné.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...