Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 2. december 2008       29. máj 2002 Diplomati sa pokúšajú zabrániť indicko - pakistanskej vojne Daniel Raus Sprostredkovatelia z celého sveta sa stretávajú na Blízkom východe, a tiež v Indii a v Pakistane. Aj v tejto oblasti totiž hrozí vážny konflikt. O upokojenie kritickej situácie medzi Indiou a Pakistanom sa v týchto dňoch pokúša predovšetkým britský minister zahraničných vecí Jack Straw. Jeho úsilie zatiaľ neprinieslo želaný výsledok. „Trpezlivosť Indie má svoje hranice“ povedal dnes indický premiér Atal Bihári Vádžpejí svojmu japonskému kolegovi Džuničirovi Koizumimu. Veľkoryso pripustil, že vojna sa dá ešte odvrátiť, ale Dillí, podľa neho, musí najskôr vidieť jasné kroky Islamabadu proti teroristom. Japonsko vyvíja diplomatickú aktivitu na oboch stranách konfliktu – má na to morálne právo a jeho slovo má určitú váhu, pretože Tokio prispieva obom krajinám najväčšími finančnými čiastkami. O urovnanie konfliktu sa pokúša najmä Veľká Británia, bývalý koloniálny správca celej oblasti. Minister zahraničných vecí Jack Straw včera nedosiahol zásadný posun a obmedzil sa na všeobecné konštatovanie, že zbrane nie sú cestou k riešeniu otázky sporného Kašmíru: AUDIO: „Problém Kašmíru nemožno riešiť vojnou, terorizmom či násilným konfliktom. Dá sa riešiť iba rokovaniami, a tie sa môžu začať jedine v klíme, ktorá im dá priestor“. Šéf britskej diplomacie Jack Straw dnes opäť rokoval s indickými predstaviteľmi a pokúšal sa ich presvedčiť o potrebe väčšej trpezlivosti, a tiež o tom, že prípadná vojna dvoch štátov s jadrovým arzenálom by mala katastrofálne dôsledky pre celý svet. Po rozhovoroch s indickým ministrom zahraničných vecí Džasvantom Singhom to zopakoval aj pre novinárov: AUDIO: „Všetci sme si dobre vedomí napätia, aké panuje na kontrolnej línii v Kašmíre. Včera v Islamabade som zdôraznil, že je to dvojstranný problém medzi vládou a obyvateľmi Indie a vládou a obyvateľmi Pakistanu. Je to ale zjavne dvojstranná otázka s medzinárodnými dôsledkami“. India ale tvrdí, že kľúčovou otázkou je potrebný radikálny zásah pakistanského prezidenta Mušarafa voči domácim teroristom. Pripomeňme, že terajšie napätie sa stupňuje hlavne od teroristického útoku na indický parlament koncom minulého roku. Ďalšie útoky nasledovali v Kašmíre na bezpečnostnej línii, tvoriacej hranice medzi územím pod správou Indie a Pakistanu. Dillí tvrdí, že Islamabad teroristov síce na verejnosti odsudzuje, ale v skrytosti ich podporuje. Džasvant Sing preto pripúšťa, že konflikt má medzinárodný dosah, ale dodáva: očakávané kroky proti teroristom sú dôležité práve z hľadiska boja proti svetovému terorizmu: AUDIO: „India trpezlivo čaká na naplnenie Mušarafových sľubov. Je to podstatné pre mier. A navyše je to podstatné pre globálny boj proti terorizmu“. Dodajme, že vyhlásenia o trpezlivosti Indie pekne znejú, ale celú pravdu neopisujú. Bol to totiž indický premiér, kto pred pár dňami nalial olej do ohňa, keď navštívil jednotky v krízovej oblasti a otvorene hrozil Pakistanu vojnou. Pakistan pre zmenu v napätej situácii otestoval rakety, schopné dopraviť jadrovú hlavicu napríklad do Dillí. Sklamaním bol pre Indiu v pondelok napäto očakávaný prejav pakistanského prezidenta Mušarafa. Ten síce vyhlásil, že jeho krajina nechce vojnu, avšak nenechal nikoho na pochybách, že v prípade potreby použije „všetky prostriedky“. Pakistanský politológ Akvil Šah (z International Crisis Group) pre našu stanicu povedal, že Mušarafov prejav bol zjavne zameraný na domácich poslucháčov, ktorí chcú počuť silné slová: AUDIO: „Podľa domácej verejnej mienky musí Pakistan ukázať silné svaly ako signál Indii. Myslím si, že Mušaraf na to v podstate reagoval. Preto skôr dramatizoval, ako hovoril zmierlivo“. Otázkou pre sprostredkovateľov je, aké reálne možnosti má vlastne pakistanský prezident Mušaraf proti teroristom. Inou otázkou je, či sa indicko – pakistanské konfrontácia skončia tvrdou rétorikou. Oba štáty už viedli o Kašmír dve vojny. Islamskí teroristi sú si dobre vedomí medzinárodných dôsledkov prípadného konfliktu – a robia všetko pre jeho vyvolanie. Po Afganistane sa ich aktivity zrejme presúvajú do Pakistanu a napríklad likvidáciu tamojšieho prezidenta Mušarafa by považovali za obrovské víťazstvo. Ich vízia je jednoduchá: keď sa svetový džihád nezačal v New Yorku ani v Afganistane, môže sa začať napríklad v Kašmíre.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...