Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       30. máj 2002 Reforma Palestínskej samosprávy Daniel Raus Zdá sa, že izraelská vláda premiéra Ariela Šarona opäť získa stabilitu. Ultraortodoxná strana Šas totiž oznámila, že podporí Šaronove rozpočtové návrhy, kvôli ktorým nedávno rezignovali jej ministri. Pripomeňme, že súčasný kabinet je vládou národnej jednoty, ktorá vznikla v reakcii na palestínsku intifádu. Hlavnou témou je však v súčasnosti reforma Palestínskej samosprávy, po ktorej by mohli nasledovať izraelsko – palestínske mierové rozhovory, a ktorá by sa mala stať základom pre ukončenie násilia. Nedávna izraelská ofenzíva na palestínskych územiach nezastavila samovražedné teroristické útoky. Cieľom tejto akcie pod názvom „Obranný štít“ bola likvidácia infraštruktúry teroristických organizácií. Armáda tvrdí, že sa jej to podarilo, aj keď operácia prebehla iba na západnom brehu Jordánu (a nie v pásme Gazy). Prakticky každý deň dochádza ale k novým útokom. A nie všetky sa podarí bezpečnostným silám včas zlikvidovať. V kabinete premiéra Ariela Šarona preto vznikla vážna diskusia o účinnosti terajšej stratégie, prípadne o možnostiach jej zmeny. Šéf armády Šaul Mofaz (mimochodom prvý sefardský Žid na takomto poste) chce pritvrdenie postupu. Tvrdí, že odpor Palestínčanov treba zlomiť. Presadzuje odchod ich vodcu Jásira Arafata do exilu a pokračovanie vojenskej ofenzívy v pásme Gazy. Minister obrany Benjamin Ben Eliezer je umiernený a tvrdí, že treba zostať pri terajších presne zameraných bleskových akciách, ktorých cieľom je zadržanie teroristov alebo zmarenie plánovaných útokov. Šéf diplomacie Šimon Peres ide ešte ďalej a žiada, aby vojenskú stratégiu sprevádzali aj politické iniciatívy. To povedal aj pre novinárov: AUDIO: „V záujme zastavenia násilia musia Izrael aj Palestínčania prijať viaceré opatrenia. Izrael musí na jednej strane pristúpiť k taktickým a vojenským krokom na zastavenie infiltrácie, avšak veľmi dobre vieme, že iba vojenskými prostriedkami to nedosiahneme. Potrebný je aj politický horizont“. Každému je ale jasné, že skôr alebo neskôr sa musia o bezpečnosť na palestínskych územiach postarať samotní Palestínčania. Premiér Ariel Šaron zatiaľ síce odmieta hovoriť o vzniku palestínskeho štátu, aj on si ale uvedomuje jeho nevyhnutnosť. Preto sa kľúčovým slovom stáva reforma Palestínskej samosprávy. A tu sme pri ďalšej otázke: má ju urobiť Jásir Arafat, alebo je čas pre nové vedenie? Kritici tvrdia, že Arafat má za sebou množstvo predstieraných reforiem a nepredstavuje žiadnu záruku potrebnej zmeny. Jeho zotrvanie však žiada medzinárodné spoločenstvo (vrátane Spojených štátov), na ktoré premiér Šaron musí brať ohľad. Jásir Arafat ponúkol zatiaľ nemastné, neslané výroky o tom, že niekedy v zime sa budú konať voľby (nikto ale nevie kedy), a tiež o tom, že do desiatich dní predstaví novú vládu. Tá má mať namiesto 30-tich ministrov maximálne 20. To by malo aspoň čiastočne znížiť rozsiahlu korupciu. Množstvo peňazí z Európskej únie či od islamských štátov sa totiž stráca nevedno kde – Izrael dokonca tvrdí, že ich časť končí v rukách teroristov. Zmyslom redukcie počtu ministrov je však aj predpoklad, že by sa mohla odbúrať chronická neschopnosť samosprávy prijať rozhodnutie. Ešte vážnejšia je však reforma palestínskych bezpečnostných síl. Potrebou je ich jednotné velenie, ktoré by malo ukončiť terajší chaos. Momentálne existuje 12 oficiálnych zložiek a v budúcnosti by mali byť iba 4. Dohľad nad nimi by mala mať centrálne bezpečnostná rada a povestná Arafatova garda (takzvaná Jednotka 17) by sa mala starať už iba o jeho osobnú bezpečnosť. Je však zrejmé, že ku skutočnej reforme povedie dlhá cesta. Už teraz sa prejavuje vážna rivalita jednotlivých frakcií. Vždy napokon hrozí nebezpečenstvo, že taktovku sa pokúsia prebrať radikáli z tej či onej organizácie. Svoje záujmy medzi Palestínčanmi majú navyše také krajiny, akými sú Sýria či Irak. Keď sa teda zráta opatrný postoj Izraela, vnútorná rozpoltenosť Palestínčanov a všetky vonkajšie tlaky, zdá sa, že súčasný stav bude ešte chvíľu pokračovať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...