|
|
| |
|
Dnes je pondelok, 7. júl 2008 |

|
|

|
3. jún 2002
|
Ázijský bezpečnostný summit - opatrné hľadanie riešenia
|
Jaroslav Rozsíval
|
Bezpečnostný summit 16-tich ázijských krajín, ktorý sa v utorok začne v Kazachstane, sa nesie v znamení indicko-pakistanského konfliktu. India pritom naďalej odmieta priame rokovania, a tak sa dostáva k slovu zákulisná diplomacia. Tentoraz za aktívnej účasti ruského a čínskeho prezidenta.
Bývalá kazašská metropola sa stala stredobodom pozornosti všetkých svetových médií. Dôvod je jasný: účasť Indie a Pakistanu na ázijskom bezpečnostnom summite. Oba štáty už totiž rozmiestnili pozdĺž tzv. bezpečnostnej línie, rozdeľujúcej územie Kašmíru na dva územné celky, dovedna asi milión vojakov a každý deň dunia v oblasti mínomety a delá. Aktuálnou príčinou indicko-pakistanského sporu sú pokračujúce útoky moslimských ozbrojencov na indické ciele, dôvod je však dlhodobý a za posledných 50 rokov nájdeme tak na jeho konte aj viacero vojnových konfliktov. Osamostatnenie Indie v roku 1947 a vznik západného a východného Pakistanu, neskôr Bangladéša, priniesol aj ďalšie územné spory, ktoré v priebehu 50-tych až 70-tych rokov kulminovali predovšetkým v prípade územia hornatého Kašmíru. Ten je dnes rozdelený na tri časti, z časti pod kontrolou Indie, z časti Pakistanu a z časti aj Číny. India obviňuje Pakistan z priamej podpory islamských teroristov, útočiacich v indickej časti Kašmíru na vojenské, ale aj civilné ciele. Pakistan naopak tvrdí, že proti týmto skupinám neraz zakročil. Potvrdil však morálnu podporu „bojovníkom za nezávislosť Kašmíru.“ Faktom je, že na demarkačnej línii, ktorá od seba oddeľuje indické a pakistanské vojská, dnes proti sebe stoja dva jadrové štáty a rétorika ich vodcov naháňa strach nielen susedným krajinám, ale aj predstaviteľom Ruska, Spojených štátov, či EÚ. Na summite v Alma-ate sa v týchto dňoch ocitli indický premiér Atal Bihárí Vádžpejí a pakistanský prezident generál Pervéz Mušaraf. Mušaraf pritom včera v Tadžikistane vyhlásil, že by rád rokoval s indickým premiérom priamo:
„Sme za mier. Podporujeme vyriešenie konfliktu mierovými spôsobmi. Sme za zníženie napätia.“
Pakistanský prezident pritom zdôraznil, že jeho krajina nehodlá začať ďalšiu vojnu. Lenže indickí politici tvrdia, že vojna s islamskými ozbrojencami v Kašmíre trvá už 12 rokov a za celý ten čas pakistanská armáda a spravodajská služba výrazne podporovali radikálov, bojujúcich údajne za samostatnosť Kašmíru. Indický premiér Vádžpejí preto naďalej trvá v prvom rade na ukončení cezhraničných vpádov radikálov do indického štátu Džammu a Kašmír. Inak odmieta rokovať.
Začatie takých rozhovorov by samozrejme bolo jasným signálom uvoľnenia napätia, ale jednoznačne by predovšetkým pomohlo prezidentovi Mušarafovi, vzhľadom na krehkosť jeho vnútropolitickej pozície. Dosiahnutie riešenia kašmírskeho problému prostredníctvom medzinárodných rokovaní by bolo napokon to, o čo sa Pakistan snaží už niekoľko rokov. India však nehodlá vyjsť v tomto bode Pakistanu v ústrety. Obáva sa totiž následnej straty územia, či dokonca jeho prípadného zlúčenia s islamsky dominantným Pakistanom.
S oboma predstaviteľmi znepriatelených štátov sa však chcú stretnúť na separátnych rokovaniach ruský prezident Vladimír Putin a čínsky prezident Ťiang Ce Min. Samotný bezpečnostný summit, ktorého oficiálny názov znie „Konferencia o interakcii a budovaní dôvery v Ázii“ sa začne až zajtra, teda v utorok. Indický premiér pricestoval do Almaty už v nedeľu a stretol sa tu s kazašským prezidentom Nursultanom Nazarbajevom. Vádžpejí po rokovaniach vyhlásil:
„Sme vďační za kazašskú podporu Indii pri jej snahe o získanie stáleho členstva v Bezpečnostnej rade OSN. Sme tiež vďační za porozumenie nášmu postoju a politike vo vzťahu k napätiu, vytvorenom terorizmom.“
Faktom však je, že napriek priateľskému postoju Kazachstanu voči Indii najvyšší predstaviteľ tejto bývalej sovietskej republiky chápe zložitosť situácie a k pripravovanému dokumentu o boji s terorizmom, ktorí by mali podpísať účastníci summitu, sa stavia opatrne:
„Fakt, že všetky štáty prišli na summit a že tu máme aj deväť pozorovateľov, dokazuje, že jestvuje veľký záujem.“
Avšak hľadať spoločný jazyk tam, kde Pakistan hovorí o bojovníkoch za slobodu a India o teroristoch, je ťažké. Indický minister zahraničných vecí George Fernandez naďalej odmieta pripustiť, že by na summite došlo k priamym indicko-pakistanským rokovaniam na akejkoľvek oficiálnej úrovni. Preto aj nepriame a zdĺhavé kontakty oboch strán, čiže samotná prítomnosť politikov oboch štátov na jednom mieste, je chápaná ako veľký krok vpred. Vpred - smerom k zníženiu napätia. O riešení sporu nemôže byť v tejto chvíli ani reči.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|