Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       4. jún 2002 Misia šéfa CIA na Blízkom východe Daniel Raus V úlohe amerického sprostredkovateľa je na Blízkom východe šéf CIA George Tenet. Pokúša sa uviesť do života svoj vlastný mierový plán z minulého roku, ktorého základom je bezpečnostná spolupráca Izraela a Palestínskej samosprávy. Terajšia misia sa preto nesie v znamení kľúčovej reformy palestínskej polície a ozbrojených zložiek. O úspechu ale zatiaľ hovoriť nemožno. „Strata času“, hovorí izraelský premiér Ariel Šaron každému, kto chce reformovať Palestínsku samosprávu a pritom nechať na jej čele Jásira Arafata. Za rovnakú stratu času považujú však Palestínčania úvahy o politickom odstránení Arafata. Jeho zotrvanie uprednostňujú momentálne aj Spojené štáty a Európska únia, aj keď si o ňom nerobia ilúzie. Dodávajú však požiadavku na usporiadanie volieb, v ktorých by sa konečne ukázala reálna podpora, ktorej sa Arafat teší, ako on hovorí, medzi svojimi „bratmi“. Súčasný stav na Blízkom východe sa trocha podobá na rozprávku o zakliatom kráľovstve. Čaká sa na princa – sprostredkovateľa, ktorý zázračne uvedie všetko do pohybu. K podstate problému vedie ale cesta, husto zarastená tonami tŕnia. Skeptici varujú, že okrem sprostredkovateľov chcú vývoj udalostí ovplyvniť aj teroristi, snívajúci o takzvanom „megaútoku“, ktorý by definitívne zmaril plány na obnovu izraelsko – palestínskych rokovaní. Mimochodom, patrí medzi nich aj šéf diplomacie (a večný optimista) Šimon Peres. Či s Arafatom alebo bez Arafata, to je ale hamletovská otázka nielen pre Západ alebo Izrael. V tichosti ju riešia aj arabské štáty a samotní Palestínčania. Arafatova popularita bola pred operáciami izraelskej armády minimálna. Teraz je značná, ale dokedy? Skôr alebo neskôr musí niekto zaujať jeho miesto. A palestínska spoločnosť pozostáva z mnohých frakcií, ktoré spája iba spoločný odpor voči štátu Izrael. Testom slabnúcej Arafatovej autority je momentálne zostavovanie novej vlády. Z 30-tich ministrov by sa mala zredukovať na 19, čo môže vyvolať vážne konflikty jednotlivých skupín. Zloženie má oznámiť Arafat zajtra. Dodajme, že od menšieho počtu ministrov si najmä Európska únia sľubuje zníženie obrovskej korupcie. Jej finančné príspevky budú zrejme aj naďalej záhadne miznúť, ale aspoň nie toľkými kanálmi. Z pohľadu Ameriky je dôležité čosi iné: zásadná reforma palestínskych bezpečnostných síl. Cieľom je dostať pod kontrolu teroristické skupiny a jednotlivé frakcie, z ktorých prakticky každá má svoju „armádu“. Aj preto je teraz v oblasti šéf americkej CIA George Tenet, autor mierového plánu z roku 2001. Palestínčania ho ale privítali studenou sprchou. Pár hodín pred jeho príchodom nariadil ich súd prepustiť na slobodu Ahmeda Saadata, jedného z odsúdených organizátorov atentátu na izraelského ministra Zeeviho. Súd vyhlásil, že proti nemu nie sú dôkazy. Faktom ale je, že práve Saadat šéfuje Ľudovému frontu za oslobodenie Palestíny, ktorý sa k zodpovednosti za októbrovú vraždu ministra prihlásil. Mala to byť pomsta za to, že minulý rok v auguste zabila izraelská armáda (útokom z helikoptéry) jedného z jej vodcov Aliho Abu Mustafu. Pre úplnosť treba dodať ďalšie zaujímavosti. Izrael prinútil samosprávu zatknúť a odsúdiť Zeeviho vrahov totálnou blokádou Arafata v Ramalláhu. V konečnom štádiu mu odpojil aj elektrický prúd a hrozil mu núteným exilom. Samospráva napokon podozrivých zadržala a rýchlo ich aj odsúdila, aby nemohol Izrael žiadať ich vydanie. Neboli však odsúdení za vraždu ministra, ale za „poškodzovanie palestínskych záujmov“. A keďže Izrael sa sťažuje, že odsúdení do palestínskych väzníc vchádzajú prednými dverami, aby vzápätí zadnými odišli opäť na slobodu, Veľká Británia ponúkla vojakov, ktorí vrahov Zeeviho strážia v Jerichu. Sťažnosti viacerých izraelských predstaviteľov aj v tomto prípade pokračujú. Nepáči sa im, že odsúdení sa môžu stýkať navzájom, môžu príjímať návštevy a majú mobilné telefóny. Tvrdia dokonca, že teroristický útok z 19.mája nariadil Saadat priamo zo svojej cely. Či je to pravda, to je otázka. Isté je, že Izrael dôrazne varoval pred prepustením Saadata. Šaronov hovorca si na to požičal obľúbenú vetu amerického prezidenta Busha na adresu teroristov: „ak nepríde on pred spravodlivosť, potom príde spravodlivosť naňho“. Dodajme, že konečné rozhodnutie o prepustení Saadata mal v rukách Jásir Arafat, ktorý alibisticky povedal, že s ohľadom na izraelský tlak to nemôže urobiť. Momentálne je ťažké odhadnúť dôsledky celej kauzy. Z hľadiska Tenetovej misie to istotne nie je šťastná záležitosť. A Jásir Arafat vie svoje: po tom, čo sa mu podarilo prežiť blokádu v Ramalláhu, má čas na svojej strane.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...