Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       6. jún 2002 Jadrové arzenály Indie a Pakistanu Daniel Raus India a Pakistan sú naďalej na pokraji konfliktu. Britská tlač dokonca tvrdí, že vojna je otázkou dvoch týždňov. V súvislosti s touto nepriaznivou situáciou sa diskutuje o možnom vývoji takéhoto konfliktu, o jeho dôsledkoch na boj proti terorizmu, a predovšetkým o možnosti použitia jadrových zbraní. Prognózy sú skôr temné. Od Hirošimy a Nagasaki sú jadrové zbrane tabu, ktoré sa nikto neodvážil porušiť. Aj v najhorších časoch studenej vojny a hrozby svetového komunizmu bola v očiach mocností atómová vojna spojená s predstavou pasce, do ktorej ak ľudstvo raz vstúpi, už sa z nej nedostane von. Otázka je, či tabu budú rešpektovať aj také krajiny, ako India a Pakistan. Keď sa nedávno stretol ruský prezident Putin s americkým prezidentom Bushom, prirovnali indicko – pakistanský konflikt ku karibskej kríze v októbri 1962. Moskva sa vtedy pokúšala dopraviť jadrové zbrane na Kubu a svet bol na pokraji ťažkého konfliktu. Vladimír Putin komentoval prirovnanie s tým, že vtedy zabránil tragédii pocit zodpovednosti oboch veľmocí: AUDIO: „Keď som hovoril s prezidentom Bushom, nemohli sme sa ubrániť spomienke na karibskú krízu medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi, keď bol svet na pokraji tragédie. Predstavitelia oboch krajín mali vtedy dostatok zodpovednosti, aby našli cestu z nebezpečnej konfrontácie“. Počas celej studenej vojny mali teda jadrové arzenály iba zastrašovaciu funkciu. Komunizmus bol napokon odmietnutý samotnými obyvateľmi krajín socialistického bloku a Moskva de facto prehrala studenú vojnu vlastným rozkladom, teda bez vojnového konfliktu. Takýto historický zázrak sa však nemusí opakovať. Všeobecne sa predpokladá, že jadrová vojna môže prísť v priebehu konvenčného konfliktu, keď jedna strana prehráva a obrat situácie vidí už iba v stlačení osudného gombíka. Presne to hrozí v prípade Indie a Pakistanu. Čo ak klasická vojna medzi nimi naberie pre jednu stranu krajne nepriaznivý vývoj? Bolo by asi naivné veriť, že v takom prípade spomenuté tabu nikto neprekročí. Aký je teda arzenál oboch krajín? Aj to zostáva tajomstvom. Predpokladá sa, že indické a pakistanské zbrane nevynikajú kvalitou, isté však je, že obaja rivali ich dokážu dopraviť do nepriateľského vnútrozemia. Podľa niektorých odhadov má Pkistan 25 až 50 nukleárnych hlavíc a India až 150. S tým nesúhlasí Ian Kemp z londýnskeho Jane´s Defence Weekly: AUDIO: „Aby som bol úprimný, neverím rečiam o 150-tich hlaviciach. Väčšina odhadov ráta s 20-timi až 50-timi na každej strane“. Bez ohľadu na počet hlavíc je však zrejmé, že indicko – pakistanská jadrová vojna by znamenala milióny obetí. Americké ministerstvo obrany varuje, že by si vyžiadala najmenej 12 miliónov mŕtvych a 6 miliónov zdravotne postihnutých. Princetonská univerzita vypracovala štúdiu takzvaného obmedzeného konfliktu s desiatimi jadrovými výbuchmi vo veľkých mestách – podľa nej by len pri explóziách zahynuli 3 milióny ľudí. Ruský minister obrany Sergej Ivanov ide najďalej a hovorí o 20-tich miliónoch obetí, z čoho 12 miliónov by našlo smrť okamžite a ďalších 8 miliónov by zomrelo v dôsledku radiácie. Za všetkých vyjadril obavy z dôsledkov šéf americkej diplomacie Colin Powell: AUDIO: „Bolo by absolútne tragické, keby v roku 2002 ktorýkoľvek štát v takejto situácii použil jadrové zbrane“. India a Pakistan zhodne vyhlasujú, že jadrové zbrane použiť nechcú, súčasne však robia všetko pre rozšírenie svojich arzenálov. Mimochodom, zhodne tiež vyhlasujú, že nechcú ani konvenčnú vojnu. Ak teda obe strany ubezpečujú, že nepoužijú nukleárne zbrane ako prví, vzápätí dodávajú vetu o pripravenosti odpovedať všetkými prostriedkami na prípadný útok. Pakistanský generál Džehangir Karamat ale najnovšie nevylúčil ani takúto možnosť s poukazom na prevahu Indie v konvenčných silách. Pakistanský prezident Pervéz Mušaraf dal teda nedávno otestovať nosné rakety, zatiaľ čo hovorí o potrebe odzbrojenia: AUDIO: „O použití nukleárnych zbraní nechcem ani hovoriť, pretože je to nezodpovedná myšlienka. Chcem ale povedať, že Pakistan ide vo svojom postoji ešte ďalej: sme za odstránenie jadrových zbraní z celej južnej Ázie. Chceme podpísať mierovú dohodu a sme za obmedzenie ozbrojených síl“. Rétorika oboch strán pripomína spomenuté obdobia studenej vojny. V rovnakom duchu sa vyjadruje aj indický minister obrany George Fernandes: AUDIO: „Účelom indického jadrového potenciálu je sebaobrana a zabezpečenie nezávislosti a integrity Indie v prípade hrozby nukleárnej agresie. India sa nedá vtiahnuť do jadrových zbrojných pretekov“. Bez jadrových zbraní sa považuje v prípadnom konflikte takmer za isté víťazstvo Indie. Už iba počet vojakov je 5 ku jednému a armáda je celkovo lepšie organizovaná a vyzbrojená. V Pakistane by vojenská prehra mohla znamenať občiansku vojnu, v ktorej by sa islamskí radikáli zrejme pokúsili ovládnuť štát. Ohrozená by mohla byť samotná integrita krajiny. Otázka porušenia jadrového tabu by preto bola nanešťastie viac ako reálna.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...