Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 2. december 2008       13. jún 2002 Favoritmi pre moslimov vo svete sú USA a Veľká Británia Jaroslav Rozsíval Tvrdenie, že postoj ľudí, žijúcich v dominantne moslimských krajinách, voči Západu je negatívny, nezodpovedá podľa výsledkov najnovšieho výskumu British Council skutočnosti. British Council, teda po slovensky Britská rada, je inštitúcia, reprezentujúca záujmy britského ministerstva zahraničných vecí vo svete. Popri prezentácii britskej kultúry v 227 mestách v 109 krajinách sveta sa jednotlivé pracoviská British Council zaoberajú aj výchovou, vzdelávaním, vedeckou činnosťou, či výmenou informácií v tých najrozličnejších oblastiach spoločenského a politického života. Pracovník plánovacieho a výskumného oddelenia British Council Patrick Spaven sa podieľal na viacerých kľúčových výskumných projektoch tejto inštitúcie, zaoberajúcich sa napríklad postavením žien vo svete, vzťahom sveta k Veľkej Británii, či koreláciou práce, identity a kultúry. Jeho najnovšia správa bola pôvodne určená iba pre potreby British Council, svojimi výsledkami však veľmi rýchlo prekonala hranice jednej inštitúcie. Týka sa totiž vzťahu moslimov k Západu. British Council oslovil dovedna 4700 mladých ľudí v deviatich krajinách s dominantným postavením islamu: v Bangladéši, Egypte, Indonézii, Malajzii, Nigérii, Pakistane, na palestínskych územiach, v Saudskej Arábii a Turecku. Otázky sa týkali predovšetkým vzťahu a hodnotenia dvoch popredných krajín demokratického sveta – Veľkej Británie a Spojených štátov. Výsledky prieskumu v mnohom prekvapili aj samotných autorov štúdie. Patrick Spaven v záverečnej správe skonštatoval, že mnohí respondenti síce kritizovali postup Spojených štátov v zahraničí, ako napríklad v Perzskom zálive, či v Afganistane, iní však kritizovali Washington pre nedostatočne dôsledný postup na Blízkom východe. Hlavným prekvapením správy je ale fakt, že väčšina respondentov zaradila Veľkú Britániu a Spojené štáty medzi svoje najobľúbenejšie krajiny. Spojené štáty sa dokonca ocitli na čele tabuľky a Veľká Británia na štvrtom mieste hneď za Egyptom. Medzi svojich favoritov, i keď až na štvrtom mieste, zaradili Spojené štáty aj Palestínčania. Ako tvrdí Patrick Spaven, Západ oslovuje mladých ľudí predovšetkým kvôli vysokej životnej úrovni a stavu ekonomiky: „Zdá sa, že najviac ich priťahuje vyspelá technológia, čo je už tradičný ´faktor rešpektu´. A mnohí z nich určite ašpirujú na návštevu jednej z týchto krajín, i keď nie trvalú, ale aspoň by tam chceli študovať, či pracovať, skúsiť to a čosi tam získať. Takže sú veľmi tlačení dvoma smermi, ale bez väčšieho vnútorného konfliktu. Zdá sa, že dokážu pomerne pohodlne zlúčiť obe veci dohromady vo svojich hlavách i v pohľade na svet.“ Dodajme, že Britská rada sa pri svojom výskume sústredila na ľudí vo veku od 15 do 25 rokov, žijúcich predovšetkým v mestách, veľká časť z nich mala aj vyššie vzdelanie. James Morris, profesor na inštitúte pre arabské a islamské štúdie na britskej univerzite v Exeteri tvrdí, že výsledky prieskumu sú jasným dôkazom nesúladu názorov bežných ľudí s protizápadnými postojmi ich vlád. Dôležitý faktor pritom zohráva aj prítomnosť veľkého počtu imigrantov či študentov z islamského sveta na Západe: „Špeciálne vďaka moderným médiám, ako telefónom, internetu sú ľudia schopní zostať v kontakte so svojimi blízkymi, ktorí odišli do Británie, či USA, alebo tam študujú.“ Gajasudín Siddiqui je vodcom tzv. moslimského parlamentu v Británii, ktorý je akousi politickou platformou britských moslimov. Siddiqui k spomínanej štúdii Britskej rady dodáva: „Myslím si, že je to veľmi zrelá odpoveď, pretože títo ľudia dokážu veľmi dobre rozlišovať medzi krajinou a ich politikmi, teda tými, ktorí v súčasnosti rozhodujú o osude Británie a Spojených štátov.“ Siddiqiu je však presvedčený, že mladí ľudia, žijúci v moslimsky dominantných krajinách, tušia za protitalibanskou vojnou v Afganistane aj iný skrytý zámer – snahu ovládnuť rozsiahle zásoby ropy a zemného plynu v oblasti: „Respondenti teda rozlišujú medzi Britániou a Amerikou a spôsobom akým veľký obchod dominuje politike. Je to preto podľa mňa veľmi zrelá reakcia.“ Správa Britskej rady uzatvára, že napriek rozličným možnostiam výkladu spomínanej štúdie, obyvatelia Západu by sa mali zbaviť svojich stereotypov pri posudzovaní islamského sveta a škatuľkovaní jeho obyvateľstva do názorovo jednoliatej masy. To, čo ľudí na celom svete spája, je ich schopnosť samostatne vnímať a myslieť. Bez ohľadu na politické, či sociálne podmienky existencie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...