Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       18. jún 2002 Nový samovražedný útok v Izraeli Nataša Dudinská, Jeruzalem V posledných dňoch Jeruzalem iskril napätím. Po dvoch mesiacoch relatívneho pokoja, počas ktorých sa podarilo včas zabrániť niekoľkým teroristickým útokom, sa predvčerom ozvali varovné hlásenia izraelskej rozviedky o ďalšom plánovanom útoku. Bezpečnostné sily opäť vyhlásili pohotovosť. No i napriek zvýšenej ochrane v uliciach a prísne stráženým prístupovým cestám, sa palestínskemu mladíkovi, naloženému výbušninami, podarilo dostať sa do Jeruzalema, nasadnúť na autobus a vyhodiť ho do vzduchu. Z Jeruzalema sa hlási naša tamojšia spolupracovníčka Nataša Dudinská. Tento samovrazedny utok, podobne ako ostatne utoky, ktore su v poslednych mesiacoch takmer na dennom poriadku, svedcia o tom, ze ani izraelske tanky na palestinskych uzemiach, ani kontrolne stanoviska, braniace volnemu pohybu Palestincanov, a ani zvysene pocty vojakov a policajtov v uliciach izraelskych miest nedokazu zarucit bezpecnost Izraelcanom. Samozrejme, idealne by bolo uzavriet mierovu dohodu, ta je vsak dnes v nedohladne. A tak jedinou alternativou v tejto chvili je vybudovanie bezpecnostneho muru, ktory by oddelil Izrael od Predjordanska. Podobny mur totiz obkolesuje Gazu a za posledny rok a pol sa nepodarilo ani jednemu ozbrojenemu Palestincanovi dostat sa do Izraela. V poslednych mesiacoch ziskala predstava bezpecnostneho muru podporu vacsiny Izraelcanov a vdaka verejnemu natlaku sa nakoniec premier Sharon a minister obrany Ben Eliezer rozhodli zacat s vystavbou, i ked kazdy z inych pricin. A tak v nedelu sa za velkych fanfar zacali stavebne prace, s cielom vytycit vysoky betonovy mur o dlzke 115 kilometrov, ktory bude stat viac menej na mieste, kde bola do roku 1967 hranica medzi Izraelom a Jordanskom. Avsak mur, ktory dlho celil odporu izraelskej pravice i lavice, ma niekolko nevyhod: Predovsetkym je jednostrannou izraelskou akciou bez konzultacii s Palestincanmi a napriek ich protestom. Jeho vystavba bude totiz okrem ineho znamenat skonfiskovanie dalsich palestinskych uzemi. Mur totiz svedci o tom, ze Izraelcania sa vzdali akejkolvek nadeje na mierovu dohodu s Palestincanmi. Mierove organizacie sa vsak domnievaju, ze mur bude zmysluplny iba vtedy, ked sa izraelska armada stiahne z palestinskych miest a bude evakuovana vacsina izraelskych osad zo Zapadneho brehu Jordanu. Inak totiz zufalstvo na palestinskej strane porastie a s nim i odhodlanost bojovat proti Izraelu do posledneho dychu. Izraelska pravica sa naopak obava, ze mur sa stane politickou hranicou, za ktorou vyrastie palestinsky teroristicky stat. Avsak vyhody muru rozhodne prevazia nad nevyhodami. Mal by totiz takmer znemoznit ozbrojenym Palestincanom dostat sa do izraelskych miest. A ak sa znizi pocet teroristickych utokov, armada znizi sa i potreba odvetnych zasahov izraelskej armady. A hlavne, s murom sa rodi i jasna hranica medzi Izraelom a Palestinskou samospravou, i ked to v tejto chvili izraelska vlada vehementne odmieta. Avsak skor ci neskor vstupi nova realita do vedomia ludi na oboch stranach muru. Izraelski osadnici si snad uvedomia dosledky zivota "za plotom" a pochopia nevyhnutnost evakuacie. A Palestincania sa snad zmieria s existenciou izrelskeho statu i s tym, ze ho vojensky neporazia, a namiesto toho sa budu sustredit na budovanie svojho buduceho statu. Pokus o mierove spoluzitie totiz neuspel a tak sa oba narody musia najprv fyzicky oddelit, aby mohli jedneho dna vedla seba spolu zit ako rovnocenne staty.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...