Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       28. jún 2002 Boj proti terorizmu pokračuje: al-Káida aj naďalej funkčná Jaroslav Rozsíval Zatiaľ čo sa nová dočasná vláda Afganistanu pripravuje na obdobie svojho 18 mesačného vládnutia, počas ktorého by mala pripraviť krajinu na slobodné voľby, západní experti na terorizmus varujú pred ďalšími možnými útokmi radikálnej islamskej skupiny al-Káida, ktorá mala ešte donedávna svoj hlavný stan práve v tejto krajine. Al-Káida si totiž dokázala udržať takmer všetkých svojich vodcov, schopných aj naďalej viesť jej boj proti Západu. Afganistan sa v týchto dňoch ocitol na prahu novej éry. Jeho dočasná vláda plánuje zaviesť v krajine rozsiahle reformy, chce obnoviť kedysi tak výnosný plynovod na severe krajiny a zreštaurovať takmer úplne zničené hospodárstvo. Ruka v ruke s ekonomickým rozvojom sa Afganistan musí pripraviť aj na obnovu normálneho politického života, ktorého základným predpokladom je usporiadanie slobodných a demokratických volieb. Po páde Talibanu, ktorý tvrdo potlačil rozpory medzi jednotlivými kmeňmi, národnosťami, či regionálnymi vodcami na juhu Ázie, sa však politická kultúra vrátila takpovediac do „starých koľají“. Navyše, mnohí z tých, ktorí dnes stoja na čele regionálnych komunít Afganistanu boli predtým úzko zviazaní či už s vládnucim Talibanom, alebo priamo s teroristickou organizáciou al-Káida. Aj s týmito ľuďmi musí však novo zvolený afganský prezident Hamid Karzaj rátať pri obnove krajiny. Pretože – Afganistan, ktorý sa svojho času stal vďaka vnútornej nestabilite ľahkou korisťou islamských teroristov – je aj dnes veľmi rozmanitou krajinou. Jeho spoločným menovateľom je však islam, umiernený islam. Tvrdí to aj prezident Hamid Karzaj: „Afganská spoločnosť je rôznorodá, máme rozličné sociálne štruktúry. Je to islamská spoločnosť. Musíme rešpektovať naše hodnoty a naše sociálne štruktúry.“ Zatiaľ čo vzdelaný a tolerantný prezident Karzaj rozpráva jazykom, ktorý je blízky západnému spôsobu uvažovania a v mnohom pritom hovorí zo srdca aj svojim ľuďom, iní predstavitelia islamského sveta dávajú prednosť jazyku konfrontácie. Jedna z najnebezpečnejších organizácií na svete – islamská skupina al-Káida - je zároveň aj jedným z najživotaschopnejších zoskupení, bojujúcich za „svoju vec“ teroristickými metódami. V prípade al-Káidy je cieľom jej činnosti boj za očistu sveta od „neveriacich“ a jeho príprava na záverečnú apokalypsu. Po strate afganského územia sa zdalo, že štruktúra tejto fundamentalistickej organizácie pod vedením Usámu bin Ládina sa rozpadla. Avšak teroristickí experti varujú: Bude trvať ešte roky, než sa Západu podarí efektívne poraziť štruktúru tejto skupiny. Tvrdí to aj Magnus Ranstorp, pracovník Centra pre štúdium terorizmu a politického násilia na Univerzite svätého Andrewsa v Škótsku: „Al-Káida má ešte stále značnú schopnosť pôsobenia, najmä keď si uvedomíme, že jej lokálne bunky v rozličných krajinách robili samostatné rozhodnutia, týkajúce sa sledovania a určovania cieľov v rámci strategického plánu, aby potom samé vykonávali útoky.“ Schopnosť plánovať útoky zo zeme i zo vzduchu vyvoláva veľké obavy v spravodajských centrálach Západu – a to aj vzhľadom na dokumenty, nájdené v priebehu vojenských operácií v Afganistane, zaoberajúce sa možnosťou využitia zbraní hromadného ničenia. Podľa reportáže, uverejnenej tento týždeň v americkom denníku Washington Post, sa americkí spravodajcovia zaoberajú aj možnosťou teroristického útoku na počítačové systémy, kontrolujúce veľké elektrárne či priehrady. Bezpečnostné opatrenia, prijaté na predchádzanie podobným útokom, sú rozsiahle. Avšak podľa Magnusa Ranstorpa je rádius pôsobenia členov al-Káidy naďalej veľký: „Je veľa oblastí na našej zemeguli, kde sú títo teroristi ešte stále schopní operovať, alebo sa preskupiť s cieľom získať financie na prepravu, či spustiť sledovanie cieľov, alebo komunikovať s použitím nástrojov globalizácie.“ Stovky členov al-Káidy sa po septembrovom útoku na Spojené štáty prepravili do Afriky, Ázie, Európy, či južnej Ameriky, kde buď vyčkávajú ako spiaci agenti, alebo organizujú nové bunky. Podľa odhadov expertov pôsobí na celom svete niekoľko tisíc vycvičených bojovníkov al-Káidy. Jedným z hlavných cieľov činnosti spravodajských služieb je preto odrezať teroristickým bunkám ich finančné rezervy a zdroje. Na zabránenie pohybu členov organizácie by sa v zmysle rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN malo prijať aj viacero opatrení. Ich uskutočnenie však po deviatich mesiacoch existencie rezolúcie odkrýva zároveň aj jej najväčšiu slabinu - 39 zo 189 členských štátov OSN doteraz neprijalo žiadne opatrenia na zastavenie financovania teroristov. Na dosiahnutie stanoveného cieľa je však potrebná jednota všetkých. Vyhnanie al-Káidy z Afganistanu bolo iba prvým krokom na zdĺhavej ceste boja proti teroristickému fanatizmu, bez ohľadu na jeho náboženské, či ideologické pozadie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...