Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 19. júl 2008       1. júl 2002 Prestrelka na kórejskej námornej hranici Anna Šišková Krátko pred sobotňajším zápasom Majstrovstiev sveta vo futbale o tretie miesto medzi Tureckom a Južnou Kóreou došlo na námornej hranici medzi Severnou a Južnou Kóreou k prestrelke medzi vojenskými plavidlami oboch štátov. Štyria juhokórejskí námorníci boli zabití, počet obetí Severnej Kórey je nejasný. Juhokórejský prezident Kim Te-Džung uviedol vojenské jednotky do stavu bojovej pohotovosti, odcestoval však na finále majstrovstiev sveta do Japonska, s jasným gestom, že komunistickému severu sa nepodarí hladký priebeh majstrovstiev narušiť. Napriek futbalovej horúčke, ktorá panovala v južnej časti kórejského polostrova, sa vzťahy medzi Severnou a Južnou Kóreou ocitli v sobotu na bode hrozivého chladu. Podľa verzie Soulu dva severokórejské hliadkovacie člny, sprevádzajúce rybárske lode, prekročili námornú hranicu a začali útočiť na juhokórejskú loď, pričom ignorovali výzvy, aby sa stiahli. Na juhokórejskej strane sa do konfliktu zapojilo tiež viacero lodí, ktoré paľbu zo severu opätovali. Taká je aspoň verzia Južnej Kórey. Soul odhadol, že Severná Kórea pri prestreľke stratila asi 30 vojakov, tá však presné straty neoznámila. Juhokórejské armádne velenie tvrdí, že mohli komunistické plavidlá ľahko potopiť, kvôli reálnej hrozbe vojny sa však tejto možnosti vyhli. Juhokórejčania požadujú od svojich severných susedov okamžité ospravedlnenie. Soul tvrdí, že komunistický sever chcel incidentom narušiť úspešný priebeh majstrovstiev sveta vo futbale, ktoré Južná Kórea organizovala spoločne s Japonskom. Severná Kórea však z incidentu obviňuje Juhokórejčanov, tvrdí, že námornú hranicu v skutočnosti prekročili juhokórejské lode, a akékoľvek ospravedlenie radikálne odmieta. Ústrednú rolu v incidente zohráva námorná hranica, vytvorená po skončení Kórejskej vojny v roku 1953. Severná Kórea však túto hranicu nikdy neuznala. Juhokórejčania tvrdia, že komunistické plavidlá hranicu porušujú pravidelne. Od konca Kórejskej vojny došlo na hraniciach medzi oboma Kóreami k množstvu incidentov, v poslednom čase sa však väčšina odohráva skôr na mori, než na súši. Sever a juh polostrova rozdeľuje najprísnejšie chránená hranica na svete, z každej strany je na nej rozmiestnených asi dva milióny vojakov. Incident nepridá na obľúbenosti politike zbližovania kórejských štátov, ktorú presadzuje juhokórejská vláda Kim Te-Džunga a ktorá sa v Soule stretáva s čoraz väčšou kritikou. Opozičná Veľká národná strana označila streľbu za severokórejský barbarský čin a zodpovednosť zaň pripísala práve prezidentovej politike. Jeden z juhokórejských denníkov citoval vojenského analytika, podľa ktorého musí Kim Te-Džungova vláda prestať dvoriť komunistickému severu a prijať tvrdé protiopatrenia. Niektorí soulskí analytici Te-Džungovi zazlievajú, že v politike otepľovania vzťahov pokračuje a to aj napriek tomu, že komunistický sever neprišiel za posledné dva roky so žiadnou mierovou iniciatívou. Juhokórejský prezident však povedal, že aj napriek sobotňajšiemu incidentu mieni vo svojej politike pokračovať. Kim Te-Džung sa dnes stretol s japonským premiérom Koizumim a obaja sa zhodli na tom, že prestrelka nesmie zvýšiť napätie na polostrove.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...