Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       4. júl 2002 Hana Marvanová rezignovala na post predsedníčky Únie slobody Ivan Štulajter Predsedníčka Únie slobody Hana Marvanová sa dnes rozhodla odstúpiť z funkcie. Stalo sa tak niekoľko hodín po tom, čo agentúry oznámili, že Koalícia, zložená z Únie slobody a ľudovcov, sa dohodla so sociálnymi demokratmi na programových otázkach a rozdelení kresiel vo vláde. ČSSD obsadí 10 a Koalícia 6. Dohoda, ako to už v prípade pravo-ľavých koalícií chodí, sa zrodila na základe veľkých kompromisov. Keďže Koalícia z hľadiska volebného výsledku ťahala za kratší koniec, ústupky urobila predovšetkým ona. Jeden z nich – tempo znižovania schodku verejných financií - sa pre Hanu Marvanovú stal nestráviteľným. Zatiaľ čo sa sociálni demokrati Vladimíra Špidlu chceli dostať na úroveň trojpercentných maastrichtých kritérií EÚ až v roku 2008, Koalícia navrhovala rok 2006. Výsledná dohoda je taká, že rozpočtový deficit k hrubému domácemu produktu bude v roku 2006 v rozmedzí 4,9 až 5,4 percenta. Toto je jasný ústupok Koalície. Nie je však jediný, ako ďalší príklad spomeňme závažnú otázku dôchodkovej reformy. O dnešnom kroku Hany Marvanovej sa naša rozhlasová stanica pozhovárala so zástupcom šéfredaktora Hospodářskych novín Tomášom Klvaňom. RFE: Pán Klvaňa, rozhodnutie Hany Marvanovej nezmení nič na postoji Únie Slobody (ÚS) vstúpiť do vlády so sociálnymi demokratmi, ale predsa je len je tu otázka, čo to bude znamenať pre budúcu vládu. Dá sa ešte hovoriť o tom, že vláda bude mať tesnú väčšinu 101 hlasov? T. Klvaňa: Ja si myslím, že áno. Hana Marvanová určite nebude tä väčšinu blokovať. U nej ide skôr o rozhodnutie na základe zásad. Ona sa nechce podieľať na tejto vláde, pretože má ako liberálna politička pocit, že by za ňu už nemohla ručiť svojím presvedčením, ale myslím si, že tú krehkú väčšinu jej hlas neohrozí. RFE: Kameňom úrazu boli práve tie odlišné názory Marvanovej v otázke znižovania deficitu verejných financií k práve k tým maastrichtským „trojpercentným“ kritériám. Podľa vášho názoru ten koncept, ktorý predložila Marvanová, t.z., že v prípade nedohody v týchto zásadných otázkach, by ÚS prešla do opozície, bolo to podľa vás racionálne riešenie? V tom prípade by si totiž v opozícii konkurovala s pravicovou ODS? T. Klvaňa: Ja si myslím, že by to bolo principiálne riešenie, pretože pokiaľ ÚS o sebe tvrdí, že je liberálnou stranou na pravo od stredu, tak nemôže jedným dychom hlasovať so sociálnymi demokratmi tak, že sa bude zvyšovať deficit štátneho rozpočtu a budú sa zhoršovať naše podmienky pre splynutie s EÚ a pre následný vstup do eurozóny. ÚS sa bude musieť rozhodnúť, či jej záleží na zjednotení pravicových strán, alebo je pre ňu dôležitejšie účasť vo vláde, na tom vládnom programe, ktorý im svojím spôsobom Vladimír Špidla nadiktoval. Marvanová je v túto chvíľu asi jednou z mála političiek v Koalícii či ÚS, ktorej ide o dlhodobú budúcnosť pravice. Tí ostatní sú ešte stále v zajatí toho syndrómu, ktorý by sme mohli nazvať „postsarajevský“, to znamená, stále ešte ide o veľmi vyostrené osobné vzťahy medzi predstaviteľmi ÚS a ODS. No bude záležať aj na tom, čo sa na jeseň udeje v ODS. Akým spôsobom sa tá strana bude transformovať, ktorým smerom sa to vedenie bude uberať. RFE: Podľa vás je jej postoj a jej rozhodnutia alebo jej názor na toto koaličné vyjednávanie a osud ÚS a českej pravice v samotnej ÚS naozaj tak osamotený, alebo dá sa hovoriť o tom, že Marvanová má za sebou – hoci menšinovú – ale má nejakú politickú líniu a podporu? T. Klvaňa: Ja si dokonca nemyslím, že by to bola menšina, ale je to vo vedení ÚS určite menšina. Dnes. Ale ja som sa stretol s názormi mnohých radových členov ÚS z tých regiónoch alebo oblastných organizácií, najmä v Prahe, ktorí majú v podstate rovnaký názor ako bývalá predsedníčka ÚS. Takže je možné, že sa ešte priamo v tej politickej strane bude o tom počas jesene diskutovať a rozhodne tu bude tlak na to nové vedenie ÚS tieto názory zohľadniť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...