Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       16. júl 2002 Silnejšie euro nemusí byť znakom silnej európskej ekonomiky Jaroslav Rozsíval Včera zaznamenali na medzinárodných finančných trhoch ďalší pokles hodnoty amerického dolára a rast hodnoty eura. Tento stav má však podľa analytikov predovšetkým do činenia s poklesom investícií na americkom akciovom trhu. Tí slovenskí občania, ktorí sa v utorok vybrali do bánk, či zmenární, aby si nakúpili cudziu menu pre svoj plánovaný pobyt v zahraničí, sa určite s počudovaním dívali na kurzový lístok – po prvý krát od zavedenia spoločnej európskej meny totiž hodnota eura prekročila hodnotu amerického dolára – slovenské banky predávali euro za zhruba 44 korún 50 halierov a dolár za menej ako 44 korún. Na včerajší pokles americkej meny zareagovali akciové burzy na celom svete. Obchodníci na newyorskej Wall Street reagovali v pondelok spočiatku chaoticky. Dolár sa totiž dostal na svoje hodnotové minimum za posledné roky nielen voči euru, ale aj voči japonskému jenu, britskej libre, či švajčiarskemu franku. Obchodovanie sa dostalo tak povediac do normálnych koľají až ku koncu pondelka. Analytici považujú za rozhodujúci pre oslabenie hodnoty dolára pokles priamych zahraničných investícií, či investícií do amerických akcií - a to v reakcii na najnovšie účtovné škandály, ku ktorým došlo vo viacerých amerických firmách. Investori by pritom mohli vziať na vedomie schválenie návrhu zákona na sprísnenie finančných kontrol v amerických podnikoch, faktom však je, že akciový trh reaguje veľmi citlivo na každé zneistenie reálnej hodnoty akcií podnikov, ktoré falšovali svoju účtovnú bilanciu. A tak je samozrejmé, že investície, ktoré za posledných desať rokov pomohli výraznému rastu americkej ekonomiky, stratili teraz na svojej intenzite. Väčšina týchto investícií prichádzala pritom z Európy. Európski investori si však teraz za svoje peniaze nekupujú európske akcie, ale ukladajú ich do devíz, či dlhopisov a čakajú – na lepšie časy na americkom trhu. Treba však poznamenať, že výkon americkej ekonomiky je – či už v otázke spotreby, alebo produktivity - vyšší ako v Európe. Podľa predstaviteľov Európskej centrálnej banky je rast hodnoty eura naopak potvrdením dôvery investorov v spoločnú európsku menu a politiku ich banky. Menoví analytici však tvrdia, že stúpajúca hodnota eura súvisí iba s poklesom dôvery investorov v americkú ekonomiku, ktorá tohto roku prežíva neľahké obdobie. Konštatuje to aj analytik londýnskeho Salomon Smith Barney inštitútu Steven Englander: “Nemyslím si, že ľudia kupujú euro, pretože si myslia, že Európa je dynamickou, či podnikateľsky vhodnou ekonomikou. Myslím si, že sa dívajú na euro, ako na záchranu proti súčasným rizikám amerického akciového trhu.“ Menový analytik Deutche Bank vo Frankfurte Stefan Schneider zase upozorňuje, že nemožno podceňovať negatívny dopad silnejšej meny na európske podniky: “Ak k oživenie exportu, v ktoré každý dúfa, nedôjde kvôli vývoju eura, potom nedôjde ani k jeho preliatiu sa do domácej ekonomiky, či do rastu investícií. Najmä v súčasnej situácii rozhodovania je to mimoriadne dôležité.“ Pre východoeurópsku ekonomiku môže mať silnejúce euro a slabnúci dolár rôzne dôsledky: Krajiny, nakupujúce ropu za americké doláre, môžu získať, krajiny, ktoré sú naviazané na euro, a ktoré exportujú predovšetkým do štátov, ležiacich mimo eurozóny, riskujú stratu trhu kvôli raste cien vyvážaných produktov. Napríklad Rusko, ktoré spláca veľké dlhy krajinám eurozóny, sa tak ocitlo v neľahkej situácii. Jej menové rezervy sú väčšinou uložené v dolároch a za vyvážanú ropu utŕži ruská vláda tiež iba americké doláre. Je preto možné, že Rusko doplatí tohto roku svojim európskym veriteľom navyše 400 miliónov dolárov. Obavy z pokračovania finančných škandálov v Spojených štátoch prevládali aj na ázijských burzách. Klesajúci dolár je pre Áziu veľkým problémom, napríklad Japonsko rátalo s rastom svojho exportu: Silnejúci jen by tak mohol výrazne ohroziť japonskú ekonomiku a najmä stratégiu tokijskej vlády, ktorá hodlala oživiť hospodárstvo prostredníctvom rastu externého dopytu. Šéf americkej centrálnej banky Alan Greenspan dnes vystúpil pred výborom amerického Senátu, kde odpovedal na otázky. Greenspan okrem iného vyhlásil: “Sú položené základy pre návrat trvalého zdravého rastu americkej ekonomiky.“ Celkový rast amerického HDP by mal podľa Greenspana tohto roku dosiahnuť okolo 3 a pol percenta. Zdržanlivosť obchodovania je však podľa neho aj dôsledkom otrasov americkej ekonomiky v posledných dvoch rokoch. Greenspan zároveň upozornil na výrazný pokles inflácie v Spojených štátoch. Avšak v dôsledku posledných účtovných škandálov sa výrazne znížil prílev zahraničných investícií. Podľa Greenspana treba preto v prvom rade zreformovať riadenie veľkých spoločností z hľadiska ich kontroly.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...