Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 13. október 2008       17. júl 2002 Saddám oslavuje, ale čo a ako dlho? Miroslav Neoveský Zatiaľ čo v Bagdade prebiehajú oslavy 34-ho výročia nástupu Saddámovej strany BAAS k moci, množia sa náznaky, že dni totalitnej vlády v Iraku sa chýlia ku koncu. Zdá sa, že otázkou už dnes nie je „či“, ale „ako a kedy“ zasiahnuť proti irackému diktátorovi. Z nášho washingtonského štúdia hovorí Miroslav Neoveský. Pôsobí to takmer ako irónia, že v čase, keď sa v niekdajšom Česko-Slovensku reformné sily pokúšali „poľudštiť“ socializmus, ujala sa moci v Iraku násilným prevratom socialistická strana BAAS a vyniesla na svoje čelo Saddáma Husajna. Ten postupne zlikvidoval svojich odporcov, vrátane príslušníkov vlastnej rodiny, a usadil sa na špičke ako absolútny vládca. Sotva koho prekvapí, ak vo svojom televíznom prejave, typickou orientálnou „kvetomluvou“ bude hovoriť o tom, ako „celý arabský svet je ohrozovaný sionisticko-americkou agresiou“. Ak treba ešte nejaký dôkaz o tom, na koho strane stojí Saddám v boji proti terorizmu, tak stačí nahliadnuť do arabských novín, katarského Al-Šark a novín al-Chalil, vychádzajúcich v Zjednotených arabských emirátoch. V rozhovore pre ne okrem iného povedal: „Po každý raz, keď počujem o ďalšom samovražednom útoku proti nepriateľovi, tak mám dojem, že som ho vykonal sám a každý Arab by mal takto cítiť!“ Za tejto situácie časť svetovej verejnosti narieka nad utrpením irackého ľudu, ponechávajúc stranou fakt, že hlavným pôvodcom tohto utrpenia nie je nikto iný ako práve iracký diktátor. Nevidia, alebo nechcú vidieť, že to bol on, kto napadol Kuvajt, že miliardy dolárov z programu „potraviny a lieky za ropu“, mimochodom z trinástich percent financovaný „nenávidenými“ Spojenými štátmi, plynú všade inde, len nie tam, kde by mali, na zmiernenie biedy Iračanov. Napríklad aj skupina britských labouristických poslancov, na čele s Alice Mahonovou, v otvorenom liste v londýnskom „Financial Times“ píše, že nie Saddám Husajn, ale pán Bush je „hrozbou svetovému mieru“. Tie isté noviny však informujú aj o včerajšom vystúpení premiéra Tonyho Blaira v parlamentnom výbore, v ktorom veľmi jasne varoval, že „preventívny vojenský zásah proti Saddámovi sa javí nutný, aj pre vynárajúce sa zväzky medzi Bagdadom a al-Kájdou a kvôli „enormnému“ riziku vyvinutia zbraní hromadného ničenia Irakom. Neudivuje preto, že napríklad nemecký deník „Handelsblatt“ konštatuje, že kruh okolo Iraku sa sťahuje. Svedčia o tom aj úvahy expertov o spôsobe prípadného zásahu. Niektorí sa prihovárajú za nasadenie irackých opozičných síl do pozemných bojov, podporovanýh americkým letectvom a príslušníkmi špeciálnych jednotiek. Iní zasa mienia, že jedine rozsiahle nasadenie amerických pozemných jednotiek je najrealistickejším spôsobom, ako zabezpečiť zvrhnutie Saddámovho režimu. Jedným z nich je Kenneth Polack z newyorskej Rady pre vzťahy so zahraničím. V rokoch 1999 až 2001 bol riaditeľom oddelenia pre záležitosti Perzského zálivu v Národnej bezpečnostnej rade. Podľa neho každý iný spôsob ponecháva Saddámovi príliš veľa možností odvetného úderu, ako aj zdrvujúceho zásahu proti irackej opozícii. Kenneth Pollack ďalej hovorí: AUDIO „Navyše by to poskytlo Saddámovi možnosť odvetných úderov, kedy a kdekoľvek by sa mu zachcelo. Taliban v Afganistane nemal možnosť odvetného úderu proti Spojeným štátom alebo ich susedom, ale Saddám má k dispozícii oveľa viacej možností. Má zbrane hromadného ničenia, vieme, že zachránil malý arzenál riadených striel, ktoré môže nasadiť proti americkým silám, alebo iným krajinám v oblasti!“ Hoci nijaké rozhodnutie ešte nepadlo, ako včera ubezpečil aj Tony Blair, tak „count down“ sa očividne začal. Svedčí o tom okrem iného aj skutočnosť, že od Bagdadu sa začínajú odkláňať aj jeho tradiční spojenci, ako napríklad Rusko a Jordánsko. O zmene postoja Ruska svedčí napríklad aj májové hlasovanie v Bezpečnostnej rade OSN o predĺžení sankcií proti Iraku, keď Rusko, na rozdiel od tradičného zdržania sa, hlasovalo za zavedenie takzvaných „inteligentných sankcií“. Navonok, sa však Moskva pridržiava doterajšej línie, ako to včera potvrdil aj minister obrany Sergej Ivanov. AUDIO „Nezdieľame a nemôžeme zdieľať myšlienku jednostrannej vojenskej akcie proti Iraku bez akéhokoľvek schválenia Bezpečnostnou radou OSN.“ Nuž, aj na to sa názory expertov rôznia. Väčšina z nich však mieni, že starý mandát z roku 1991 stále platí a nové schválenie mandátu OSN nie je potrebné, pretože zatiaľ mierová zmluva podpísaná nebola a trvá iba prímerie, ktorého podmienky Saddám nielenže neplní, ale aj sústavne porušuje. Miroslav Neoveský, Washington		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...