Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       22. júl 2002 Južný Sudán má šancu získať samostatnosť Daniel Raus Sudán je krajinou, o ktorej sa v našich médiách príliš nehovorí – a treba povedať, že neprávom. Vládne tam totiž jeden z najhorších režimov na svete, porušovanie ľudských práv je na dennom poriadku a takmer dve desaťročia tam zúri občianská vojna. Pod tlakom Západu však robí režim v Chartúme určité ústupky. Ich najnovším výsledkom je dohoda s opozičnými skupinami. Optimisti v tom vidia novú kapitolu dejín tejto krajiny, pesimisti tvrdia, že prímeria bude mať krátke trvanie. Po tom, čo získal slobodu Východný Timor, dosiahne čosi podobné možno aj južná časť afrického štátu Sudán. Obe oblasti sa nachádzajú ďaleko od seba, dokonca na rôznych kontinentoch, avšak majú všeličo spoločné. V prípade južného Sudánu bude cesta k nezávislosti, podobne ako v prípade Timoru, tŕnistá a pre miestnych obyvateľov môže znamenať ešte veľké obete. Osamostatnenie sa navyše nepodarí bez zásadnej angažovanosti medzinárodného spoločenstva. Treba rátať takisto s agresivitou chartúmskeho režimu, tak ako tomu bolo s indonézskymi milíciami v prípade Východného Timoru. Pripomeňme, že kresťanský Východný Timor obsadila kedysi moslimská Indonézia a snažila sa tam presadiť svoju vládu ohňom a mečom. To isté robia islamisti v severnom Sudáne voči kresťanom na juhu. Cesta Východného Timoru k samostatnosti viedla cez referendum, usporiadané OSN. To isté je potrebné urobiť v Sudáne. Dodajme ale, že najväčšie masakre spustili indonézske milície až po referende, v ktorom sa rozhodujúca väčšina obyvateľov vyslovila samozrejme za samostatnosť. Takže treba iba dúfať, že režim v Chartúme sa nevydá podobnou cestou. Skeptici ale tvrdia, že tamojší prípad môže byť naopak ešte horší. Za základné problémy Sudánu sa všeobecne považujú náboženská netolerancia islamského vedenia, etnické rozdiely, a tiež túžba Chartúmu ovládať ropné náleziská na juhu. Opozičné hnutia v boji proti po arabsky hovoriacemu severu doteraz skôr prehrávali, napriek tomu, že v nich pôsobili bývalí ministri a predstavitelia štátu. Nedarilo sa im totiž upútať pozornosť svetového spoločenstva, napriek tomu, že v konflikte zahynuli počas dvoch desaťročí 2 milióny ľudí. Iba z času na čas sa objavili strašné správy o tom, ako vládne jednotky berú kresťanov z juhu do otroctva, a o tom, že dobročinné organizácie na Západe zháňajú finančné prostriedky na ich opätovné vykúpenie. Suma bola medzi desiatimi a dvadsiatimi dolármi za otroka. Aj takto financuje režim svoje aktivity. Zmena však nastala po 11.septembri. Zrazu bolo jasné, že islamisti v Chartúme nie sú iba krutí, ale aj veľmi nebezpeční. Známy bol fakt, že v Sudáne žil arciterorista Usama bin Ládin, ktorý tam mal rozsiahle aktivity. Keď sa ale po teroristických útokoch na New York a Washington obrátili Američania na Chartúm s jednoznačnou otázkou – ste s nami alebo proti nám – režim sa radšej pridal na stranu boja proti terorizmu. Dobre vedel, čo by ho inakšie čakalo. Vďaka tomu sa o situácii v Sudáne ani teraz nezačalo príliš hlasno hovoriť. Americká diplomacia a organizácie, sledujúce porušovanie ľudských práv, venujú tejto krajine ale podstatne väčšiu pozornosť. Jedným z výsledkov je dohoda o prímerí, takzvaný protokol z Machakosu (mesta v susednej Keni, kde prebiehali rokovania). Vláda sa dohodla s Ľudovým oslobodeneckým hnutím na 6-ročnom prechodnom období, v ktorom by juh získal určitý stupeň autonómie. Potom by sa malo (pod medzinárodným dohľadom) usporiadať referendum. Podobnú dohodu podpísala sudánska vláda aj s ďalšou opozičnou skupinou, Hnutím za oslobodenie južného Sudánu – tento raz v Nairobi. Dodajme, že hlavným problémom bol islamský zákon šaría. Chartúmska vláda neuznáva oddelenie štátu a islamu, a preto presadzovala uplatňovanie islamských zákonov na celom území krajiny. To bolo pre kresťanský juh, kde sa vyskytujú aj tradičné náboženstvá, samozrejme neprijateľné. Otázku, označovanú ako „štát versus náboženstvo“, sa však nakoniec podarilo prekonať – a vtedy dohoda predsa len uzrela svetlo sveta. Pesimisti poukazujú na podobnú dohodu z roku 1972, ktorá zlyhala a pokračovaniu vojny nezabránila. Ak by ale na konci prechodného obdobia, teda v roku 2008, mohli obyvatelia juhu rozhodnúť v referende, mohlo by tento raz všetko dopadnúť inakšie. Medzinárodné spoločenstvo by ale muselo uviesť výsledok hlasovania do života. A to sa stane iba ak bude svet venovať problému krajiny, zvanej Sudán, dostatočnú pozornosť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...