Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       23. júl 2002 Izraelská armáda zabila šéfa militantného krídla Hamasu Daniel Raus Jednou z hlavných tém svetového diania zostáva Blízky východ. Najnovšie vyvolala živé diskusie akcia izraelskej armády, ktorej cieľom bol jeden z hlavných vodcov radikálnych Palestínčanov. Spolu s ním totiž zahynuli aj civilisti, vrátane detí. Za cenu civilných obetí zlikvidovala izraelská armáda jedného z hlavných stratégov militantného krídla palestínskeho Hamasu. Salah Šihada v roku 1989 založil jednu z organizácií, pôsobiacich pod krídlami široko rozvetveného Hamasu. Jeho meno dlho figurovalo na prvých miestach izraelského zoznamu hľadaných teroristov. Nakoniec zahynul v troskách domu v Gaze, ktorý zasiahla raketa, vystrelená z izraelskej stíhačky F-16. Akcia vyvolala rozporuplné reakcie, predovšetkým preto, že Šihada nebol jedinou obeťou útoku. Okrem jeho zástupcu zahynula tiež Šihadova manželka a niekoľko detí. Bilancia útoku je teda problematická: 145 zranených a 15 mŕtvych, z toho 8 detí. Fakt, že výsledkom vojenskej akcie boli aj civilné obete, odsúdil generálny tajomník OSN Kofi Annan – a jeho kritika v žiadnom prípade nebola ojedinelá. Izraelský premiér Ariel Šaron sa však vyjadroval takpovediac prozaicky: AUDIO: „Zasiahli sme jedného z kľúčových členov výkonného krídla Hamasu. Viedol sily Hamasu na západnom brehu Jordánu, popri tom, že bol jeho vodcom v Gaze“. Čo sa týka civilných obetí, Šaron pripustil, že nebolo všetko v úplnom poriadku. Napriek tomu ale vyhlásil operáciu za úspech: AUDIO: „Nemáme samozrejme záujem na zasahovaní civilistov a vždy ľutujeme, keď sa také niečo stane. Táto operácia bola ale, podľa mňa, jedným z najväčších úspechov“. Dodajme, že Šihada bol, podľa Izraela, zodpovedný za viaceré samovražedné útoky na západnom brehu Jordánu, v Gaze, aj v samotnom Izraeli. Zomierali pri nich izraelskí vojaci aj deti. Ako uviedol nemenovaný predstaviteľ izraelských bezpečnostných síl, Šihada navyše odmietal akokoľvek obmedzovať svoje útoky. Silnými slovami reagovali samotní Palestínčania. Šihadova militantná organizácia potvrdila smrť svojho vodcu, ale hneď oznámila, že zaňho má náhradu. Zakladateľ Hamasu, slepý a na vozík pripútaný Ahmed Jasín nenechal nikoho na pochybách o odvetných krokoch: AUDIO: „Na masakru, ktorú dnes Izrael vykonal, nemožno odpovedať slovami. Na tento krok odpovieme činmi“. Podobne sa vyjadroval aj hovorca Hamasu v Gaze Abdel Azíz al-Rantisi: AUDIO: „Túto Šaronovu masakru považujeme za eskaláciu násilia v oblasti. Môže čakať odvetu Hamasu“. Poznamenajme, že (podobne ako Ahmed Jasín) aj Salah Šihada strávil dlhé roky v izraelskom väzení. Kedysi začínal ako sociálny pracovník. K radikalizmu ho zrejme priviedol osud vlastných rodičov, ktorí utiekli do Gazy v roku 1948, počas boja za vznik štátu Izrael, a tiež kontakty s členmi palestínskych militantných skupín. Najmä v poslednom desaťročí sa stal jedným z najobávanejších stratégov teroristických útokov. Staval sa tiež proti akýmkoľvek dohodám s Izraelom a svoje akcie načasoval väčšinou na začiatok dôležitých rokovaní. To si zrejme dobre uvedomuje hlavný palestínsky vyjednávač Saíb Irikat, ktorý napriek tomu izraelskú akciu odsúdil a žiadal amerického prezidenta Busha o väčší tlak na Izrael: AUDIO: „Práve keď sme začali hovoriť o obnovení mierového procesu, Šaron jasne ukázal, že chce hovoriť raketami, samopalmi a F-šestnástkami. Je načase, aby prezident Bush odsúdil tieto zverstvá, vojnové zločiny a štátny teror izraelskej vlády voči Palestínčanom“. Postojom Šaronovej vlády je tvrdá odpoveď na každý teroristický čin. Izraelský premiér tvrdí, že každý, kto ukáže na Blízkom východe slabosť, je stratený. Kritici poukazujú na mnohé slabosti jeho politiky, nikto ale nevie prísť s realistickou alternatívou. Posledným, kto ju reprezentoval, bol voči Palestínčanom mimoriadne ústretový Šaronov predchodca Ehud Barak. Jeho obdobie sa však tragicky skončilo terajšou intifádou. Je teda zrejmé, že alternatívu k terajšiemu stavu musia ponúknuť Palestínčania. Ak ju samozrejme chcú.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...