Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 5. júl 2008       30. júl 2002 Stalinistická Severná Kórea možno pripravuje reformy Daniel Raus Zdá sa, že existuje nádej na obnovenie dialógu medzi stalinistickou severnou a demokratickou južnou časťou polostrova. Juhokórejské ministerstvo pre zjednotenie oznámilo, že Soul prijíma ospravedlnenie Severnej Kórey za námorný incident z 29.júna, pri ktorom prišlo o život 5 juhokórejských vojakov. Obe krajiny zostávajú formálne naďalej vo vojnovom stave, čo je jeden z pozostatkov studenej vojny v Ázii. Zmena vzťahov je pritom do značnej miery podmienená reformami v komunistickej časti polostrova. Tie si ešte nedávno nevedel nikto predstaviť, najnovšie sa ale možno blýska na lepšie časy. Severná Kórea zostáva tajomnou a prísne uzatvorenou krajinou, ktorá sa však možno nachádza na prahu zmien. Zdá sa totiž, že nielen obyvatelia, ale aj stalinistické vedenie už sa dostáva na pokraj svojich možností. Základným kontrastom Severnej Kórey je na jednej strane obrovská armáda a neskutočné výdavky na zbrojné programy, na druhej strane doslova hladujúce obyvateľstvo. Západným humanitárnym organizáciám sa nikdy nepodarilo spoľahlivo zistiť počet obetí hladomoru. Väčšina sa ale zhoduje v odhade, že sú ich rádovo milióny. Iným kontrastom je nenávistná ideológia, zameraná najmä voči kapitalistickému (a bohatému) južnému susedovi, ktorej však vôbec nevadia štedré dodávky ryže od tohto suseda. Tie prichádzajú ako dar, pričom ešte nedávno severokórejský režim prerábal nápisy na vreciach, aby si ľudia mysleli, že je to dar od ich milovaného vodcu. Aj teraz má Soul pripravených 300 000 ton. Zadržal ich ale po poslednom námornom incidente, ktorý stál život 5 vojakov a ku ktorému došlo počas futbalového šampionátu. Miliardy divákov na celom svete vtedy držali minútu ticha za obete. Aj v čase satelitov a internetu je Severná Kórea informačne uzatvorená – aké také správy sa podarí zvyčajne získať iba od ľudí, ktorým sa odtiaľ podarí utiecť. Humanitárni pracovníci ani diplomati sa nedostanú do odľahlých oblastí - prakticky vždy majú prístup iba do potemkinovského hlavného mesta. A dodajme, že svedectvá utečencov pripomínajú hororový žáner. V krajine, ktorá má dodnes kult osobnosti, ako keby sa jednoducho pred pol storočím zastavil čas. Vonkajšie zmeny ale nútia režim k ústupkom. Najnovšie sa vytvorila možnosť stretnutia šéfa americkej diplomacie Colina Powella so severokórejským ministrom zahraničných vecí Pek Nam-sunom. Collin Powel označil za pozitívne informácie o určitých reformách: AUDIO: „Venujeme pozornosť rôznym vyhláseniam Pchjongjangu, a tie sú naďalej pozitívne. Mám informácie o dnešných výrokoch v súvislosti s tým, že Severná Kórea môže zaviesť trhové mechanizmy do svojho hospodárstva. To je samozrejme zaujímavé a my tomu venujeme patričnú pozornosť“. Dodajme, že aj informácie o reformách sú minimálne a iba sprostredkované. Vzorom sú zrejme čínski komunisti, ktorí sa už roky snažia o takzvané „mäkké pristátie“ v ríši kapitalizmu. Prakticky to znamená maximálne hospodárske reformy s minimálnymi politickými zmenami. Teda manželstvo komunistickej ideológie s trhovými mechanizmami. Inými slovami, zväzok, ktorý už z definície nemôže dlhodobo fungovať. Mnohí komunisti v Pekingu ale dúfajú, že raz sa aj z nich stanú bohatí podnikatelia. Severná Kórea zrejme nemá predstavu svojho „mäkkého pristátia“ a skutočné dôvody reforiem nie sú celkom jasné. Nadšene o nich ale referoval ruský šéfdiplomat Igor Ivanov, ktorý sa pokúša uviesť do života dialóg medzi oboma časťami Kórejského polostrova. Mimochodom, Čína a Rusko sú jediné dve krajiny, o ktorých sa s istotou vie, že ich navštívil severokórejský vodca Kim Čong-il. Ešte nedávno sa viedli celkom vážne diskusie o otázke, či tento zarytý bojovník proti americkému imperializmu vôbec niekedy v živote stretol živého Američana. To je azda ďalší kontrast Severnej Kórey. Možno predpokladať, že určitým impulzom k reformám v Pchjongjangu bol pamätný prejav amerického prezidenta Busha, v ktorom označil Severnú Kóreu za súčasť „osi zla“. Stanovil tým vlastne politické mantinely tolerancie voči krutému režimu a jasne naznačil, že súčasný stav nemôže pokračovať donekonečna. Napriek tomu budú ale prípadné reformy v Severnej Kórei zrejme dlhodobou záležitosťou. Tamojší režim nepripustí žiadny pád berlínskeho múru, radšej sa odhodlá k masakre na spôsob pekingského námestia nebeského pokoja. Aj malú zmenu v tejto nešťastnej krajine ale treba považovať za dobrú správu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...