Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 13. október 2008       30. júl 2002 Chatámiho „reformné ruky“ sú zviazané islamskými ajatoláhmi Eva Rajecká Šéf Európskej únie pre zahraničnú politiku Javier Solana sa po návšteve v Indii, Pakistane a Afganistane zastavil aj na dvojdňovej návšteve v Iráne. Jeho poslaním je presadzovať politiku tzv. konštruktívneho dialógu, o ktorý sa už dlhšiu dobu snaží aj Európska Únia. Najnovšou návštevou v Iráne nadväzuje Javier Solana na svoje stretnutie s iránskym prezidentom Chatamim v polovici marca tohto roku. Odvtedy sa ale veľa nezmenilo, hoci Solana v mene Únie zdôrazňuje, že treba podporovať reformné hnutie v Iráne, ktorého hlavným zástupcom je práve prezident Chatami. Riaditeľ ženevského centra pre bezpečnostnú politiku Shahram Chubin k tomu poznamenáva: AUDIO: „Zdá sa, že sám prezident Chatami nemôže dosiahnuť nič v otázke prepustenia svojich pomocníkov a asistentov z väzenia a človek si kladie otázku či tlak Európskej únie na Chatámiho je vôbec nejakým tlakom?“ Inými slovami, Chatámiho „reformné ruky“ sú do značnej miery zviazané islamskými ajatoláhmi. Navyše, stále sa prejavuje predovšetkým slovami o potrebe zlepšovania „politickej, hospodárskej a kultúrnej spolupráce“, ako sa vyjadril prezident Chatami ešte v marci počas viedenského stretnutia s Javierom Solanom. Hlavným problémom a kameňom úrazu v zlepšovaní vzťahov medzi Úniou a Iránom je palestínsko-izraelský konflikt. Hoci sa iránsky režim pridal „k odmietnutiu terorizmu vo všetkých jeho formách a prejavoch“ , evidentne sa to netýka Blízkeho východu. Počas rozhovorov s prezidentom Chatamim a s ministrom zahraničných vecí Charrasim, Solana vyzval oboch predstaviteľov, aby sa vzdali svojho doterajšieho negatívneho postoja k existencii židovského štátu a prestali podporovať militantných extrémistov hnutia Hamaz a teroristov z organizácie Islamský Džihád a prispeli tak k upokojeniu situácie. Rokovania boli podľa pozorovateľov „ťažké“a evidentne neviedli k nijakému prelomu, keďže po ich ukončení Solana vyjadril svoju ľútosť nad skutočnosťou, že „Irán sa nepripojil k medzinárodnému konsenzu o potrebe dvoch nezávislých štátov, Izraela a Palestíny“. Druhým problémom je vytrvalé úsilie iránskeho režimu získať zbrane hromadného ničenia. Ich obmedzenie sa stalo druhou podmienkou, ktorú kladie Európska únia, ak chce Irán dosiahnuť účinnú hospodársku pomoc. Znamená to, že očakávanie Únie, že Irán bude ochotnejší ku kompromisom na poli ľudských práv, v boji proti terorizmu, a že poľaví vo svojej neochote prispieť pozitívne k riešeniu situácie na Blízkom východe, sa zatiaľ nenaplnilo. Únia však vsadila nielen na zhoršujúcu sa hospodársku situáciu v Iráne, ale predovšetkým na presvedčenie, že len aktívnym dialógom a intenzívnou angažovanosťou reformných síl v Iráne sa posilní demokratický element v iránskej mocenskej hierarchii. A v tom sa práve politika Únie diferencuje od americkej politiky, ktorá považuje iránsky režim za súčasť tzv. osy zla, za režim, ktorý treba izolovať predovšetkým kvôli jeho povzbudzovaniu terorizmu na Blízkom východe a porušovaniu ľudských práv na domácej scéne. V Spojených štátoch začína nadobúdať prevahu nedôvera v účinnosť reformných síl v Iráne a viera, že rýchlejšie výsledky sa dostavia rezolútnejšími opatreniami. Podľa šéfa ženevského centra pre bezpečnostnú politiku ani jeden z týchto politických smerov nepriniesol zatiaľ valné úspechy.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...