Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       2. august 2002 Dilema Izraela: ako bojovať proti teroristom? Daniel Raus Situácia na Blízkom východe je na konci tohto týždňa horšia, ako na jeho počiatku. Zaslúžili sa o to ďalšie teroristické útoky, ktoré hatia plány na obnovenie mierových rokovaní, aj na podrobnejšie úvahy o vzniku palestínskeho štátu. Všetko sa teda redukuje na snahu židovského štátu nájsť účinnú obranu proti útokom. „Vojenské operácie izraelskej armády na palestínskych územiach sú jedinou obranou pred samovražednými teroristickými útokmi“ – túto vetu povedal šéf izraelskej diplomacie Šimon Peres počas rozhovorov vo Washingtone. Jeho rozhovory s prezidentom Bushom a bezpečnostnou poradkyňou Condoleezzou Riceovou sa zjavne týkali otázky, ako sa vlastne môže demokratický štát brániť voči tomuto druhu násilia. Mimochodom, nie je to tak dávno, čo radikálne islamské hnutia vyhlasovali: konečne sme našli zbraň proti Izraelu, zbraň, proti ktorej sa nedokáže brániť. Samovražedný terorizmus samozrejme vyvoláva vážne obavy u každého súdne zmýšľajúceho politika. Fakt, že sa k nemu Palestínčania uchýlili brzdí aj tradičnú podporu Európanov. Predstava fanatika s bombou na tele je dnes síce viazaná na prostredie Blízkeho východu – prečo by sa ale zajtra nemohli podobní šialenci vyrojiť pred parížskou Eiffelovkou alebo newyorskou sochou slobody? A prečo by nemohli raz zavítať do niektorej z kaviarní v bratislavskom starom meste? Nečudo, že táto forma terorizmu spôsobuje zimomriavky najmä vo Washingtone. Spojené štáty sú – okrem Izraela – prvým terčom islamských radikálov. Otázka boja proti terorizmu je tam tiež otázkou č.1. Americký prezident George Bush pri stretnutí s jordánskym kráľom Abdalláhom neskrýval emócie v reakcii na útoky v Izraeli: AUDIO: „V tomto momente som nahnevaný rovnako ako Izrael. Rozčuľuje ma, že zahynuli nevinní ľudia. Napriek tomu, aj keď ma to štve, stále verím v možnosť mieru“. Samovražedné útoky majú pozoruhodnú symboliku v akte položenia vlastného života na oltár nenávisti. Sú tiež dokladom celkom prevrátených hodnôt: po každom útoku nasledujú oslavy Palestínčanov, teroristi sú vyhlasovaní za mučeníkov a deti sú vychovávané k obdivu voči ich praktikám. Začarovaný kruh sa napokon uzatvára v násilnej radikalizácii celej spoločnosti: umiernení Palestínčania nechcú byť považovaní za zradcov, takže sa chtiac nechtiac stávajú rukojemníkmi ideológie teroristov. Z dnešného pohľadu sa zdá, že Izrael mal v minulosti viac podporovať umiernených Palestínčanov. Aj vďaka mierovému procesu z Oslo držal všetky karty v rukách šéf samosprávy Jásir Arafat, ktorý venoval obrovskú pozornosť politickej likvidácii akejkoľvek konkurencie. Keď napokon v kritickom okamihu zlyhal, Západu zostala voľba medzi ním a radikálmi. Už bolo neskoro chytať sa za hlavu, pretože predtým sa celé roky nikto nepokúšal zastaviť trend emigrácie umiernených Palestínčanov. Azda všetci, vrátane Izraela, súhlasia s tým, že Palestínčania potrebujú novú perspektívu. Bežný obyvateľ okupovaného západného brehu Jordánu nemá budúcnosť spoločensky ani finančne. Leví podiel na tom má samozrejme tragicky skorumpovaná Arafatova samospráva. V mysli bežného človeka je však na vine Izrael. Navyše sa množia problematické interpretácie samovražedného terorizmu ako výsledku zúfalej situácie chudobných. Tieto teórie síce nevedia vysvetliť, prečo vlastne pochádza množstvo teroristov zo zámožných rodín, napriek tomu sa zakoreňujú v mysliach ľudí ako kedysi (rovnako problematická) Marxova kritika kapitalizmu. Židovský štát sa z času na čas teda snaží vytvárať lepšie podmienky pre bežných Palestínčanov. Najnovšie hovoril v tomto zmysle spomenutý Šimon Peres s americkým ministrom obrany Donaldom Rumsfeldom: AUDIO: „Je to pokus vytvoriť pracovné príležitosti pre Palestínčanov. Palestínčania sú hrdí ľudia, nechcú byť žobrákmi, chcú si na seba zarábať a my im to chceme umožniť“. Je ale ťažké súčasne bojovať proti teroristom a vytvárať pracovné príležitosti pre ich susedov. Izrael sa pomaly vzdáva nádeje na spolunažívanie oboch etník bez toho, aby ich oddeľoval ostnatý drôt alebo vysoký múr. Ak sa ale zrodí štát Palestína zo súčasných „ideálov“ na západnom brehu, má šancu stať sa jednou z najhorších krajín sveta. Blízkovýchodná dilema je teda mimoriadne ťažká a nemožno sa čudovať, že veľké ideály sa redukujú na pomerne zúfalé vojenské operácie proti teroristom. To je totiž, ako Šimon Peres povedal, naozaj asi jediná obrana.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...