Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       7. august 2002 Turecké reformy na ceste do EÚ Daniel Raus Turecko prešlo nedávno ťažkou hospodárskou aj politickou krízou. Napriek tomu dokázalo v sobotu prijať dôležité zákony, ktoré by ho mali priblížiť Európskej únii. Postoj Bruselu však zostáva opatrný – pripomeňme, že krajiny západnej Európy, aj Únia ako celok, kritizujú Ankaru za rozsiahle porušovanie ľudských práv. Spojené štáty vidia Turecko pre zmenu ako dôležitého spojenca v islamskom svete, takže sú ochotné všeličo tolerovať. Reformy súčasnej tureckej vlády sú každopádne pozitívne a dôležité. Turecko (podobne ako Rusko) je krajina, ležiaca časťou v Európe a časťou v Ázii. Z viacerých hľadísk je rozpoltená. Silou mocou sa chce dostať na Západ, ale držia ju ťažké orientálne tradície. Moderné Turecko je síce oficiálne sekulárne a demokratické, v realite života sa však z oboch termínov stáva tak trocha karikatúra. Najmä vtedy, keď musí tvárou v tvár islamským fundamentalistom zachraňovať jedno aj druhé armáda. Vláda premiéra Ecevita sa práve preto pokúša urobiť zásadné kroky, ktoré by krajinu polmesiaca na ďalšie desaťročia nasmerovali na Západ. Po celonočnej vzrušenej diskusii podporilo jej reformy Veľké národné zhromaždenie, teda parlament. Zatiaľ sa ale nedá hovoriť o presvedčivosti tohto čiastkového víťazstva. Ide predovšetkým o dve veci. Prvou je zrušenie trestu smrti (v čase pokoja). Druhou je možnosť rozhlasového a televízneho vysielania a vyučovania v iných jazykoch, menovite v jazyku Kurdov. Turecká vláda si zaslúži pochvalu aj za rušenie problematických trestov za kritiku štátnych inštitúcií, ako aj za to, že dovolila iným ako islamským nadáciám vlastniť nehnuteľnosti, a napokon aj za presadenie tvrdších trestov za organizovanie ilegálneho prisťahovalectva. Zaujímavé je, že uvedený úspech vyvolal trocha iné reakcie v Amerike a v Európe. Spojené štáty okamžite privítali reformy a označili ich za zásadný krok smerom k integrácii do Európskej únie. Takto sa vyjadril hovorca State Departmentu Philip Reeker: AUDIO: „Vítame tento vývoj a považujeme balík reforiem, vyjadrujúci záujem splniť kodanské kritériá na členstvo v Európskej únii, za dôležitý krok na ceste Turecka do Európskej únie. Podporujeme ašpirácie tureckých občanov a ich záujem na uvedení reforiem do života“. Postoje Európskej únie sú však podstatne opatrnejšie. Brusel sa obmedzil na slová o „pozitívnom vývoji správnym smerom“ či „dôležitom signále vzhľadom na hodnoty a štandardy Európskej únie“, okamžite však dodal, že treba sledovať, ako sa budú reformy uvádzať do života. Pripomeňme, že z hľadiska Európy sú kľúčové dve organizácie: Severoatlantická aliancia a Európska únia. Turecko je v jednej a chce byť aj v druhej. Prihláška do Únie leží v Bruseli už 15 rokov a až v decembri 1999 získala Ankara aspoň štatút kandidáta. Každému je ale jasné, že nie je na čele, ani v hlavnom pelotóne. Prozápadní tureckí politici síce spomínajú rok 2010 ako najvzdialenejší termín vstupu do Únie, z pohľadu Bruselu sa však časové dimenzie javia trocha inak. Rozpoltenosť Turecka je však zjavná aj keď sa pozrieme na domácu politickú situáciu. Krajina polmesiaca mala kedysi ambície na vodcovstvo celého islamského sveta. Západný kurz jej dal v dvadsiatych rokoch minulého storočia prvý prezident (a hlavný hrdina moderného Turecka) Mustafa Kemal, zvaný Ataturk (čo znamená „otec Turkov“). Bol to síce autokrat, ale zaslúžil sa o sekulárny štát (teda o vylúčenie islamu z politiky), a tiež o množstvo v Európe normálnych vecí – od zavádzanie priemyslu až po emancipáciu žien. O udržanie jeho zásad sa dodnes stará armáda. Na politickej scéne majú však v posledných rokoch veľké slovo islamisti. Iba pred vyše piatimi rokmi malo Turecko premiéra Erbakana, ktorý považoval za najbližšieho spojenca Irán a vehementne presadzoval islamský štát. Azda by sa mu to aj podarilo, nebyť (v tomto prípade pokojného) zásahu armády. Erbakan musel odstúpiť a jeho strana bola zrušená. Islamisti sa ale vždy prevtelia do novej politickej formácie, takže v predčasných voľbách v novembri sa očakáva ich nový nástup. Mimochodom oslabená strana terajšieho prozápadného premiéra Ecevita má šancu nedostať sa ani do parlamentu, ak nedosiahne požadovaných 10 percent hlasov. Ľahko sa potom môže stať realitou ústup od reformných krokov – a pravdepodobne nový zásah armády. Takže dodajme, že takýto scenár by samozrejme nádeje na členstvo v Európskej únii príliš nezvýšil.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...