Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       20. august 2002 Zahynul terorista Abú Nidal Daniel Raus V irackom Bagdade prišiel o život jeden z najhľadanejších teroristov, známy pod menom Abú Nidal. Našli ho zastreleného v jeho byte. Iracké úrady k celej záležitosti mlčia a príčina smrti má viacero verzií, od samovraždy až po vybavovanie si účtov zo strany teroristických kolegov. 65-ročný Abú Nidal bol zarytým nepriateľom oficiálneho palestínskeho vedenia a upozorňoval na seba najmä od polovice 70. do polovice 90.rokov. Smrť človeka sa zvyčajne nepovažuje za dobrú správu. Opak je ale pravdou v prípade jedného z najhorších zabijakov tohto sveta, Abú Nidala. Tento chladnokrvný terorista mal na svedomí zhruba 300 ľudí, ktorých vraždy zorganizoval v 20-tich krajinách. Ťažko pritom zranil ďalších 600 ľudí. Nie nadarmo sa prirovnáva k bin Ládinovi, ktorý na seba, pravda, viac upozornil. Hovorca amerického State Departmentu Philip Reeker na jeho adresu výstižne poznamenal, že svet bude bez neho nepochybne lepším miestom. AUDIO: „Abú Nidal je zbabelý a zavrhnutiahodný terorista a svet bude určite lepším miestom bez ľudí, ako je Abú Nidal“. Abú Nidal bol Palestínčan, a (tak ako mnohí islamskí teroristi) pochádzal z bohatej rodiny. Jeho pravé meno bolo Sabri al-Banna, všeobecne bol však známy pod partizánskou prezývkou, ktorá neznamená nič menšie ako „Otec boja“. Ako terorista sa vypracoval až na to, že mal vlastných životopiscov – tí ho ale príliš neobdivovali. Tvrdili, že to bol zvrátený schizofrenik, ktorý mal ruky doslova v každej špine. Kým sa stal medzinárodným teroristom, začínal ako učiteľ. Po čase sa pridal k hnutiu Fatáh a spoluzakladal Organizáciu pre oslobodenie Palestíny. Tú napokon reprezentoval v sudánskom Chartúme a v irackom Bagdade – až kým neprišiel do konfliktu so svojím šéfom, Jásirom Arafatom. Jablkom sváru bola obligátna otázka mieru s Izraelom. Abú Nidal totiž takúto myšlienku zásadne odmietal, aj keď jeho postoj celkom postrádal racionálny základ. Svojmu rivalovi Arafatovi sľúbil „krutú smrť“ a po čase naňho organizoval neúspešný atentát. Mimochodom, vedenie Palestínčanov ho odsúdilo na smrť. Tresty smrti či doživotia si ale Nidal vyslúžil vo väčšine krajín, kde pôsobil – od Talianska cez Francúzsko až po Jordánsko. Nidal totiž založil vlastnú skupinu, ktorá sa volala Fatáh-revolučná rada. S ňou začal celkom systematicky vyvražďovať umiernených spolupracovníkov Jásira Arafata. Cieľom atentátov boli najmä zástupcovia Organizácie pre oslobodenie Palestíny v Londýne, Paríži, Ríme, Madride, Bruseli, Kuvajte či Islamabade. Umiernení Arabi však neboli ani zďaleka jeho jediným terčom. Špecializoval sa tiež na izraelských a jordánskych diplomatov, na synagógy či americké letecké spoločnosti, a nepohrdol ani turistami na gréckej lodi. Jedna z jeho akcií (útok na izraelského veľvyslanca v Británii v roku 1982) mala za následok inváziu Izraela do Libanonu a likvidáciu tamojšej siete Organizácie pre oslobodenie Palestíny. Uvedený teroristický útok si podľa všetkého objednal Irak. V Iraku sa napokon palestínsky „Otec boja“ na staré kolená tiež skrýval pred spravodlivosťou. Mal tam kanceláriu a jedného osobného strážcu. Jeho organizácia sa medzičasom zmenila na gang zločincov, žijúcich najmä z výkupného, získaného pri únosoch. Nakoniec sa začali údajne v mafiánskom štýle vyvražďovať medzi sebou. Zvyšky „revolučnej rady“ teraz vraj ovláda Jásir Arafat. Neslávne dopadol aj Abú Nidal. Podľa neoverených správ mal leukémiu, trpel bolesťami a bol závislý na liekoch. Tak ako väčšina vecí v jeho živote, zostáva aj jeho smrť zahalená rúškom tajomstva. Revolučná rada tvrdí, že spáchal samovraždu. Oveľa pravdepodobnejšia je verzia, podľa ktorej išlo o vybavovanie si účtov. V hre mohli byť údajne aj veľké peniaze či dokonca „vojnová korisť“. Nech už ale privodilo koniec tohto teroristu čokoľvek, s citovaným výrokom Philipa Reekera možno súhlasiť: bez „Otca boja“ Abú Nidala bude svet určite lepším miestom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...