Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 19. júl 2008       21. august 2002 Turecko zrušilo trest smrti iba čiastočne, iné krajiny vôbec Eva Rajecká Turecký parlament sa rozhodol, že zruší trest smrti v čase mieru, hoci to ešte úplne neznamená, že vodca kurdských extrémistov, Abdullah Őcalan, ktorý čaká na trest smrti v tureckom väzení sa ho už nemusí obávať. Podľa Virginie Wenzelovej, členky Amnesty International, londýnskej organizácie, ktorá monitoruje porušovanie ľudských práv, turecké rozhodnutie nie je jednoznačné: AUDIO: Turecko si však ponecháva trest smrti v prípade zrady a v časoch vojny, alebo vojnovej hrozby, a tým sa prípad Őcalana stáva mierne neistý. Napriek určitým pochybnostiam v tomto konkrétnom prípade, Turecko sa svojim rozhodnutím zaradilo k rastúcemu počtu štátov, ktoré natrvalo zrušili trest smrti, alebo ho zrušili čiastočne. Niet pochýb o tom, že jedným z dôvodov tohto kroku je snaha Turecka stať sa členom Európskej únie, ktorá okrem iných kritérií pre vstup požaduje aj zrušenie hrdelného trestu v štátoch, ktoré sa uchádzajú o členstvo. Hoci sa od druhej svetovej vojny neustále znižuje počet štátov, ktoré prevádzajú trest smrti, podľa Virginie Wenzelovej z Amnesty International je ich stále ešte viac než dosť: AUDIO: Svetovým vodcom v počte popráv je ďaleko na prvom mieste Čína. 90 percent z celkového známeho počtu popráv sa uskutočnilo v Číne, v Iráne, Saudskej Arábii a v Spojených štátoch. Je smutné, že jedinou demokraciou v tejto kategórii sú Spojené štáty, kde majú jednotlivé štáty Únie právomoc rozhodovať o svojom vlastnom postupe. Vedúcim štátom čo do počtu popravených je Texas, domovský štát súčasného prezidenta Busha. Len prednedávnom tu popravili napriek celosvetovým protestom mexického občana Medinu, ktorý zastrelil amerického drogového agenta. Ale aj v Spojených štátoch stúpa počet tých štátov Únie, ktoré trest smrti rušia, alebo ho dočasne suspendovali. Jedným z dôvodov väčšej ostražitosti je rastúci počet prípadov kde testy DNA dokázali nevinu pôvodne obžalovaných, a justičných omylov. Významnú úlohu v boji proti trestu smrti hrá nielen Amnesty International, ale aj Rada Európy. Tá vyvíja tlak predovšetkým na štáty s postavením pozorovateľov, alebo s inými užšími väzbami na Radu Európy, ktoré ešte trest smrti nezrušili. Patria k nim nielen Spojené štáty, ale aj Japonsko a južná Kórea, kde práve prebieha legislatívny proces, ktorého cieľom je zrušenie trestu smrti. Podľa zástupkyne Rady Európy Renaty Wohlwendovej je pravdepodobné, že po zrušení trestu smrti v Južnej Kórei by sa ho mohli z konkurenčných dôvodov vzdať aj Japonci. Podľa Wohlwendovej je však relatívne problematické nadviazať aktívny dialóg z islamskými štátmi, ktoré nemajú takmer žiadne väzby na Radu Európy, a ktoré relatívne často používajú trest smrti v súlade s islamským zákonom šaria, ako to nedávno ilustroval najvyšší nigérijský súd potvrdením rozsudku smrti ukameňovaním nad slobodnou matkou Aminou Kuramiovou. V súčasnosti má trest smrti ako súčasť svojej legislatívy ešte 84 štátov. Rada Európy bude mať teda aj v tomto smere ešte dosť práce.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...