|
|
| |
|
Dnes je sobota, 19. júl 2008 |

|
|

|
22. august 2002
|
Smutný osud bielych farmárov v Zimbabwe
|
Daniel Raus
|
Zimbabwe je krajinou, o ktorej sa v strednej Európe hovorí iba zriedkavo. Na našom kontinente jej venuje väčšiu pozornosť azda iba Veľká Británia, ako bývalý koloniálny správca. V poslednom období sa však dostalo Zimbabwe do titulkov vďaka svojmu problematickému prezidentovi a jeho politike, ktorej obeťou sa stali bieli farmári.
Zimbabwe má prezidenta, ktorý vládne tvrdou rukou. Jeho meno je Robert Mugabe, pri moci je fakticky od získania nezávislosti v roku 1980, s opozíciou v žiadnom prípade nejedná v rukavičkách, kedysi koketoval s marxizmom, nedávno zmanipuloval voľby a kritických novinárov označuje jediným slovom: teroristi. Najnovšie obvinil Spojené štáty a Veľkú Britániu, že vraj vedú „rasistickú kampaň“ proti jeho osobe.
Skutočnosť je ale taká, že skôr Mugabeho politika je rasistická. Nariadil totiž bielym farmárom, že svoje hospodárstvá musia bez náhrady odovzdať čiernym bezzemkom – mimochodom, väčšinou bývalým partizánom, s ktorými kedysi bojoval za nezávislosť. Kritické hlasy označuje za zastrašovanie či útok na suverenitu Zimbabwe:
AUDIO: „Neexistuje nič, čo by zastavilo alebo zastrašilo tento národ, ani zlato a striebro nie sú také cenné, aby si kúpili našu suverenitu. Nie sme na predaj“.
Mugabe tvrdí, že konfiškácia majetkov bielych farmárov je dlho očakávanou pozemkovou reformou, ktorá má napraviť nespravodlivosť z čias koloniálnej správy. V skutočnosti sa pokúša nájsť zástupnú obeť za nahromadené dôsledky svojich katastrofálnych rozhodnutí. Čo je ale ešte horšie, jeho originálna forma znárodnenia celkom narušila krehký hospodársky systém – práve bieli farmári totiž produkovali potraviny pre domáci trh. Podľa odhadov teraz trpí nedostatkom potravín polovica obyvateľstva.
Mugabe sa najskôr pokúšal presadiť pozemkové reformy prostredníctvom referenda pred vyše dvoma rokmi. Bol ale šokovaný, keď 54 percent voličov hlasovalo proti. V reakcii na to začali bývalí partizáni násilne obsadzovať usadlosti bielych farmárov. Tí sčasti radšej hneď odišli, väčšina si ale zvolila márnu cestu sťažností a odvolaní proti zákonu, ktorý konfiškácie odobril. Asi 200 farmárov je za mrežami a viacerí boli dokonca zavraždení.
Amerika a Británia neuspeli s ponukami finančnej pomoci pre reformy v rozumnej podobe. Teraz sa pokúšajú Mugabeho režim aspoň diplomaticky izolovať. Z tohto hľadiska sú dôležité susedné krajiny Zimbabwe, tie ale celkom zlyhali. Kľúčovou mala byť hospodársky najsilnejšia Juhoafrická republika, ktorá však mlčí a Mugabeho postup ani neodsúdila. Šesť jej občanov pritom takisto prišlo o farmy v Zimbabwe. Zazneli dokonca obavy, že časť juhoafrického vedenia by sa ani doma proti podobnému vývoju nestavala.
Situácia bielych farmárov v Zimbabwe je teda mierne povedané dosť zúfalá. Nemôžu sa spoliehať na zákony ani na domácu opozíciu. A Mugabe vyhlasuje, že v žiadnom prípade neustúpi.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|