|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008 |

|
|

|
28. august 2002
|
Úžina Pankisi je zdrojom rusko - gruzínskeho konfliktu
|
Daniel Raus
|
V nasledujúcom príspevku sa budeme venovať úžine Pankisi. Minulotýždňový útok ruských lietadiel na tomto území Gruzínska má totiž vážne dozvuky nielen vo vzťahoch oboch bývalých sovietskych republík, ale aj na medzinárodnej scéne. Washington kritizoval najmä fakt, že terčom sa stali namiesto teroristov civilisti. Odsúdil tiež porušenie suverenity Gruzínska a pripomenul, že vzťahy medzi oboma krajinami majú pomerne ďaleko k ideálu. O čo ale v Pankisi vlastne ide?
Ešte nedávno úžinu Pankisi nikto nepoznal. Dnes sa môže stať toto miesto príčinou vážneho konfliktu (dúfajme, že iba diplomatického) medzi Gruzínskom a Ruskom. Môže dokonca narušiť vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom.
O čo vlastne ide? Separatistické Čečensko susedí na juhu s Gruzínskom, a to hornatou oblasťou, ktorú sa ruské jednotky už roky márne pokúšajú dobyť. Práve do gruzínskeho údolia Pankisi prichádzajú preto dva druhy Čečencov: ozbrojenci, ktorí sa tam pripravujú na nové útoky proti Rusom, a utečenci, ktorých vojna vyhnala z domovov. Rozdiel medzi nimi sa ťažko spozná a rovnako ťažko sa strážia hranice. Existujú pritom podozrenia, že ich skupiny sú napojené na medzinárodných islamských teroristov.
Výsledok je nepríjemný pre všetky strany: Rusko nedokáže dostať Čečensko pod kontrolu, Gruzínsku sa Pankisi vymyká z rúk a Spojené štáty sa obávajú, aby teroristi neovládli ďalšie územie, čo by bolo nebezpečné pre celý Západ. V Pankisi žije asi 7000 ľudí a iba o málo menší je tam dnes počet utečencov. Množia sa tam (v Čečensku obľúbené) únosy a viaceré druhy ťažkej kriminality.
Prístup Washingtonu a Moskvy k riešeniu problému je však rôzny. Spojené štáty poskytli Tbilisi vojenských expertov na výcvik gruzínskych jednotiek, ktoré majú Pankisi vyčistiť. Naopak Rusko poslalo minulý piatok lietadlá, ktoré oblasť bombardovali. Zabili a zranili pritom civilistov a k celej akcii došlo bez vedomia gruzínskej vlády.
V Tbilisi nasledovalo doslova zdesenie a zazneli hlasy, že Rusko vlastne vypovedalo Gruzínsku vojnu. Situácia vážne prehĺbila pocit nedôvery, ktorý si Moskva vyslúžila tvrdo vykalkulovaným zneužívaním napätí v regióne (predovšetkým v separatistickom Abcházsku). V pondelok sa stretol parlament, ktorý prostredníctvom rezolúcie žiada vystúpenie Gruzínska zo Spoločenstva nezávislých štátov, zrušenie ruských základní a zvýšenie rozpočtu na obranu.
Prezident Eduard Ševarnadze je ale skúsený politik. Vyjadruje sa kriticky, ale vážnejší konflikt s Moskvou nechce. Do oblasti Pankisi radšej poslal špeciálne jednotky, aby proti teroristom zasiahli. Akciu, pri ktorej sa žiadni teroristi nenašli, hodnotil napokon optimisticky:
AUDIO: „Je príliš skoro hodnotiť výsledky operácie. Verím ale, že to, čo sa urobilo, je úspešným začiatkom“.
Moskva ale spokojná nie je. Má podozrenie, že teroristi dostali čas na odchod z Pankisi, a tvrdí, že nestačí, keď ich Gruzínsko iba vytlačí zo svojho územia – musí proti nim zasiahnuť. V tomto duchu hovoril aj prezident Vladimír Putin:
AUDIO: „Veríme, že terajší postup gruzínskeho vedenia nebude obmedzený na ostentatívne akcie, veríme, že ide o úprimný zámer zbaviť sa teroristov na vlastnom území. Sme každopádne pripravení poskytnúť pomoc v akejkoľvek podobe“.
O ruskú pomoc ale nemá v tomto prípade Gruzínsko veľký záujem. Naopak, je ťažké povedať, čoho sa táto krajina vlastne obáva viac: či ruského vplyvu alebo teroristov. Prezident Ševarnadze každopádne dúfa, že rovnováhu v prekérnej situácii udrží Washington. S istotou ale možno povedať, že prípadný rusko – gruzínsky konflikt by bol obrovským víťazstvom teroristov.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|