[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je sobota, 5. júl 2008


[poslat]    [tlac]   



29. august 2002

Diplomacia USA vyvíja tlak na Severnú Kóreu

Daniel Raus

Spojené štáty považujú Severnú Kóreu za jednu z najnebezpečnejších krajín súčasného sveta. Vie sa o tamojších zbrojných programoch. Predpokladá sa, že táto krajina môže mať rakety, schopné zasiahnuť Aljašku či Havajské ostrovy – a nepochybne Japonsko. Čo je ešte horšie, Severná Kórea neváha komukoľvek predať nebezpečné technológie. Washington preto prichádza s diplomatickou iniciatívou, ktorej cieľom je zmena situácie.

Optimistická hudba vítala minulý týždeň severokórejského diktátora Kim Čong-ila v Rusku. Jeho krajina však vyvoláva vo svete pocity, ktoré nemajú s optimizmom nič spoločné. Zostáva hermeticky uzatvorená, takže nikto nevie, čo sa vlastne deje s obyvateľmi tejto krajiny. Severná Kórea je tiež nevyspytateľná – nikto nevie predpovedať čokoľvek v jej zahraničnej politike.

Od prejavu amerického prezidenta Busha, v ktorom označil Severnú Kóreu za súčasť „osi zla“, prebiehajú intenzívne diplomatické rokovania o možnom postupe. Zaangažovaní sú najmä spojenci Ameriky v Ázii: Južná Kórea a Japonsko.

Námestník amerického ministra zahraničných vecí John Bolton je na diplomatickej misii v oblasti. Dnes navštívil – ako povedal – „najnebezpečnejšie miesto na našej planéte“: demilitarizovanú zónu medzi Severnou a Južnou Kóreou. Predtým v Soule nenechal nikoho na pochybách o tom, že Washington považuje problém stalinistického režimu na severe za veľmi vážny:

AUDIO: „Bez rozhodujúceho úsilia o transformáciu a zmenu vzťahov zo svetom, je prežitie severu neisté“.

John Bolton bol už predtým v Japonsku a s tamojšími predstaviteľmi hľadal odpoveď na otázku čo najúčinnejšieho postupu. Tokio sa snaží zmierniť vyhranené postoje Washingtonu. Ten zasa upozorňuje, že podcenenie nebezpečenstva sa môže trpko vypomstiť. John Bolton označuje Severnú Kóreu za „pokútneho obchodníka so zbraňami hromadného ničenia“. V Japonsku vyjadril obavy, že zbrane sa môžu ľahko dostať do rúk teroristov:

AUDIO: „Spojené štáty sú vážne znepokojené šírením zbraní hromadného ničenia. Máme obavy z toho, čo Severokórejčania robia“.

Japonsko je najdôležitejším spojencom Ameriky v oblasti. Aj preto chce Washington, aby sa (spolu s Nemeckom) stalo stálym členom Bezpečnostnej rady OSN. Jedným z kľúčov na riešenie situácie na Kórejskom polostrove by preto mala byť normalizácia japonsko – severokórejských vzťahov. K tej ale vedie dlhá cesta. Komunistický režim v Pchjongjangu zostáva baštou boja proti celému svetu. Japonsko teda chce zobrať na svoje bedrá časť diplomatického úsilia, úspech ale zaručiť nemožno. To naznačil začiatkom týždňa premiér Koizumi:

AUDIO: „Je množstvo ťažkých otázok. Chcem ale, aby naša delegácia komunikovala Severnej Kórei, že Japonsko berie otázku normalizácie vzájomných vzťahov vážne“.

Pre úplnosť treba spomenúť aj úlohu Ruska, ktoré sa takisto pokúša presvedčiť Severnú Kóreu o nutnosti zmien. Prezident Putin je jedným z mála svetových politikov, ktorému sa podarilo s Kim Čong-ilom stretnúť. Ten totiž Severnú Kóreu prakticky neopúšťa, jeho minulotýždňová cesta v obrnenom vlaku do Ruska bola však už v poradí druhá, čo sa považuje za pozoruhodný signál. Vladimír Putin potvrdil, že v otázke budúcnosti polostrova sa chce naďalej angažovať:

AUDIO: „Chcem ešte raz zdôrazniť, že Rusko prispieva a je pripravené ďalej prispievať k urovnaniu situácie na Kórejskom polostrove“.

Dodajme, že tlak Ameriky na Severnú Kóreu je iba diplomatický. So žiadnou vojenskou akciou sa (na rozdiel od Iraku) neráta. Zmenu režimu v Pchjongjangu by však Washington privítal. Spolu s ním by ju nepochybne privítala aj drvivá väčšina hladujúcich obyvateľov Severnej Kórey.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print