Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 13. október 2008       30. august 2002 Vznikne po páde irackého režimu samostatný Kurdistan? Daniel Raus V Spojených štátoch pokračujú diskusie na tému „pre a proti útoku na Irak“. Zástancovia radikálneho riešenia tvrdia, že mlčanie je nebezpečnejšie, ako vojenská akcia. Kritici naopak upozorňujú na riziká a možnosť veľkých strát v radoch amerických vojakov. Diskusie prebiehajú aj v Európe – a čo je pozoruhodné: aj v samotnom Iraku. Tamojšie menšiny (najmä Kurdi) chcú vedieť, čo by takéto riešenie znamenalo pre nich. Útoky na Irak sa ešte nezačali, ale tamojší Kurdi už sa pýtajú, čo bude po Husajnovi. Tri a pol miliónová menšina žije na severe krajiny a pred Husajnovou armádou ju chráni jedna z bezletových zón, ktorú vo dne v noci strážia americké a britské lietadlá. S možnosťou vojenského zásahu proti režimu v Bagdade sa však množia úvahy Kurdov o vlastnom štáte. A to naráža na tvrdý odpor susedného Turecka. Krajina polmesiaca nechce slovo „Kurdistan“ ani počuť, a to kvôli vlastnej početnej menšine Kurdov. Ak by vznikol za hranicami nový štát, nasledovali by takmer s istotou pokusy o odtrhnutie časti Turecka. Ankara ešte nezabudla na desaťročia ozbrojeného boja marxistickej Strany kurdských pracujúcich, známej pod skratkou PKK. Jej šéfa Abduláha Ocalana sa tureckej tajnej službe podarilo zadržať, bol odsúdený na smrť a teraz je jediným väzňom na prísne stráženom ostrove Imrali. Predstavuje záruku, že PKK dodrží svoj sľub, podľa ktorého sa vzdala násilia. Kurdi majú pritom na irackej strane hraníc značnú autonómiu. Takto hodnotí situáciu politológ, žijúci v Londýne Mustafa Usman: AUDIO: „Teraz, v posledných dvoch rokoch zmizla hrozba PKK a zmenili sa aj Turci. Začali hovoriť proti autonómii, proti ašpiráciám Kurdov, proti nápisu na hraniciach „Vitajte v Kurdistane“, proti zástave. Všetky tieto veci existovali aj predtým. Turci sa ale nesťažovali, pretože potrebovali Kurdov kvôli bezpečnosti“. Dodajme, že na svete žije asi 22 miliónov Kurdov, teda 4-krát viac ako obyvateľov Slovenska. Kurdi sa považujú v celosvetovom meradle najväčšiu etnickú skupinu, ktorá nemá vlastný štát. Okrem Turecka a Iraku žijú tiež v Iráne, Sýrii, Arménsku a Azerbajdžane. Takmer všetci sú šiítski Moslimovia a často sa stávajú obeťou mocenských napätí medzi uvedenými štátmi. Treba však poznamenať aj to, že sú nejednotní, nemajú žiadnu lobby a množstvo energie vybíjajú vo vzájomných sporoch. Súčasnú situáciu sa snaží využiť jeden z vodcov Masúd Barzání. Navrhuje, aby po páde Sadáma Husajna vznikla v Iraku federácia s novou ústavou, zaručujúcou Kurdom vlastný parlament, funkciu prezidenta a zástavu. Hlavným mestom by mal byť na ropu bohatý Kirkuk. Práve na toto mesto si ale robí nárok aj Turecko, ktoré ho stratilo po rozpade Osmanskej ríše. Ankara teda otvorene vyhlásila, že v regióne nebude tolerovať iné záujmy. Barzáního Demokratická strana Kurdistanu odpovedala rovnako silnými slovami, že akýkoľvek pokus o intervenciu sa stretne s tvrdým odporom a ich „zem sa stane hrobom útočníkov“. Barzání ale urobil strategickú chybu, keď sa nezúčastnil na nedávnom stretnutí irackej opozície vo Washingtone. Nešiel tam nielen preto, že sa bál letieť cez Turecko, a tiež kvôli tomu, že sa nechce zaviazať k účasti na vojenských akciách proti Sadámovi Husajnovi. Kto ale na stretnutie prišiel, bol jeho rival Džalál Talibání. Ten sa zaoberá skôr pašovaním irackej ropy, ako politikou. Američanom ale sebavedome sľúbil, že s podporou ich jednotiek môže doslova „oslobodiť Irak“. Spojené štáty už vyhlásili, že aj po páde Sadáma Husajna dávajú prednosť územnej integrite Iraku. Hlavným dôvodom sú obavy z chaosu na Blízkom východe. Okrem toho vedenie Kurdov nepredstavuje žiadnu záruku väčšej demokracie. Už raz citovaný Mustafa Usman k tomu dodáva: AUDIO: „Turecko už nanieslo túto otázku Američanom. Povedali im, že nechcú vidieť žiadny kurdský útvar v irackom Kurdistane, ani autonómiu. A to je samozrejme jedna z vecí, ktorých sa Barzání bojí“. Celá situácia dobre ilustruje problémy, ktoré má Washington s hľadaním solídnej opozície voči dnešnému irackému režimu. Vojna v Afganistane bola úspešná aj preto, že tam proti islamskému Talibanu bojovala už dlhé roky Severná koalícia. Iracká opozícia je zle zorganizovaná a každá skupina v nej sleduje iba vlastné záujmy. Samostatný Kurdistan teda s istotou nevznikne ani po páde Husajnovho režimu. Kurdi môžu ale rátať s širokou autonómiou, ktorá im môže zabezpečiť dostatočný priestor na to, aby sa naučili spravovať veci verejné. Bez toho by sa totiž ich štát mohol stať ďalším zdrojom nestability.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...