Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       2. september 2002 Vrcholiaci summit OSN o udržateľnom rozvoji Jaroslav Rozsíval V juhoafrickom Johannesburgu dnes pokračovalo rokovanie celosvetového summitu o trvalo udržateľnom rozvoji. Vystúpilo na ňom aj viacero špičkových politických predstaviteľov. AUDIO: „Nedopusťme pokračovanie nebezpečného stavu Zeme, alebo nepredstierajme, že starostlivosť o prírodu je veľmi drahá, keď vieme, že cena za naše zlyhanie je oveľa väčšia.“ Týmito slovami dnes apeloval generálny tajomník OSN Koffi Annan na delegátov svetového summitu o trvalo udržateľnom rozvoji v juhoafrickom Johannesburgu, aby neváhali a schválili všetky body akčného plánu OSN na zníženie chudoby a hladu vo svete a zabránenie ekologickej katastrofe. Faktom je, že ešte pred príchodom špičkových svetových politikov na miesto konania summitu sa delegátom podarilo dosiahnuť dohodu vo väčšine sporných bodov. Pripomeňme, že spoločným cieľom delegátov, ktorí prišli do južnej Afriky zo 191 štátov, je dosiahnutie globálne záväzných dohôd, smerujúcich k udržaniu, či zlepšeniu jestvujúcej kvality života na našej planéte. Tie sú obsahom tzv. akčného plánu OSN, ktorý sleduje dosiahnutie istých limitných hodnôt do roku 2015. Prvá dohoda, ktorú sa delegátom summitu podarilo schváliť ešte minulý týždeň, sa týka ochrany svetových oceánov a života v nich, vrátane obmedzenia rybolovu. Problém, ktorý jednoznačne zasahuje do života veľkej časti ľudskej populácie. Podľa údajov OSN si však až tretina svetového obyvateľstva musí svoje ťažko získané potraviny pripravovať v tých najprimitívnejších podmienkach, pretože nemá prístup k moderným zdrojom energie – teda plynu, rope či elektrine. S iniciatívou, ktorá by mala zmierniť súčasný stav prišla na svetovom summite EÚ. Tá dnes oficiálne odštartovala svoj projekt na podporu výroby energie v 17 partnerských rozvojových krajinách – i keď za zvuku kritických hlasov, poukazujúcich na potrebu zavádzania obnoviteľných energetických zdrojov a vylúčenia výstavby atómových elektrární. Je iba pochopiteľné, že taký veľký summit, akým johannesburská konferencia nesporne je, sa nevyhol aj veľkým sporom: napríklad ohľadom dodržiavania kjótskych protokolov o znížení škodlivých emisií, ktoré naďalej odmieta podpísať Washington. Spojené štáty sú pritom podľa údajov Iniciatívy Germanwatch najväčším znečisťovateľom ovzdušia kysličníkom uhličitým. A to predovšetkým rastúcou spotrebou uhlia. Celkovo sa však rast emisií CO2 v poslednom roku znížil - vzrástol už iba o jedno percento. Od roku 1990 ale stúpol o deväť percent. Zmena trendu, uvádza sa v správe tejto iniciatívy, však nie je zjavná. Celkom iný trend je ale zjavný na druhom konci sveta: Predstavitelia ostrovného mini-štátu Tuvalu, ležiaceho v oblasti Mikronézie v Tichom oceáne, na summite opakovane upozornili, že ich ostrovy sa potápajú, a to vďaka stúpajúcej hladine oceánov. V prípade, že je to naozaj tak, mali by pravdu tí klimatológovia, ktorí upozorňujú na možné neblahé dôsledky postupného otepľovania Zeme – ako výsledok tzv. skleníkového efektu, ktorý vzniká údajne rastom škodlivých emisií v atmosfére. V najhoršom prípade sa 11 tisíc obyvateľov štátu pripravuje na evakuáciu – ibaže nikto z nich netuší - kam? Tuvalu pritom nepatrí k najchudobnejším štátom sveta - funguje tu demokratický systém na báze konštitučnej monarchie a jeho obyvatelia dokázali umne využiť svoju vlastnú internetovú doménu pre zvýšenie štátneho rozpočtu. Väčšina chudobných štátov sa ale takouto vymoženosťou pochváliť nemôže: Boj proti chudobe by však podľa mnohých západných politikov nemal pokračovať nezmyselným uvoľňovaním finančných prostriedkov pre potreby skorumpovaných režimov: Intenzívna debata prebiehala preto aj o spôsobe boja proti chudobe a najmä hladu, ktorým dnes trpí 13 miliónov ľudí. V rámci tzv. akčného plánu OSN sa však podarilo dosiahnuť viacero významných dohôd: Napríklad ohľadom zabezpečenia čistej vody, hygienických zariadení, ochrany lesov, či boja proti AIDS. Dodajme, že dohoda o akčnom pláne nie je pre členské štáty OSN právne záväzná - a tak veľká časť aktivistov si už teraz – dva dni pred ukončením svetového summitu o trvalo udržateľnom rozvoji - kladie otázku, ako sa podarí dosiahnuť stanovený cieľ zníženia chudoby vo svete o polovicu do roku 2015, keď snahou rozvinutých krajín je v prvom rade záruka trvalého rastu ich ekonomiky. Dodajme, že na summite dnes vystúpil celý rad významných politikov a štátnikov, vrátane nemeckého kancelára Gerharda Schroedera, ktorého prejav sa stretol s veľkým ohlasom, pozornosť si však zaslúžia aj slová francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca, či britského premiéra Tonyho Blaira. Na záver preto pripájame krátky zostrih ich myšlienok: AUDIO: (Chirac:) „Náš dom horí a my sa dívame kamsi inam. Príroda, mrzačená a vykorisťovaná, sa už dlho nedokáže sama regenerovať - a my jej odmietame pomôcť.“ AUDIO: (Blair:) „Musíme otvoriť naše trhy - a to otvorením trhov pre produkty rozvojového sveta, najmä v poľnohospodárstve.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...