Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       5. september 2002 Irán na križovatke Jaroslav Rozsíval Iránsky prezident Chatámí ohlásil, že požiada parlament o posilnenie svojich právomocí v snahe urýchliť reformu politického systému krajiny. Zdá sa, že popri Blízkom východe je oblasť Perzského zálivu rozhodujúcim kľúčom k svetovej bezpečnosti – a to predovšetkým vďaka nesmiernym zásobám ropy, ktorá je aj dnes - na začiatku 21.storočia - základným hnacím motorom rozvoja svetovej produkcie. Problémom oblasti s dominantným postavením islamu je prevaha nedemokratických režimov – medzi najspornejšie z nich patrí popri Iraku aj islamská republika Irán, na ktorej umiernenejšom čele stojí dnes prezident Mohammad Chatámí, zápasiaci však neustále o moc s duchovným vodcom štátu ajatoláhom Alím Chameneím a jemu podliehajúcou Radou strážcov. Toto neustále napätie medzi záujmami samozvaného islamského vedenia 66 miliónovej krajiny a pragmaticky orientovanými politikmi charakterizuje stav iránskej spoločnosti už po niekoľko rokov. Nie je tomu inak ani v týchto dňoch, kedy sa jeden z blízkych spolupracovníkov prezidenta Chatámího ocitol pred súdom za údajnú urážku islamu. Hašim Agadžárí, ktorý je hovorcom Chatámího reformného hnutia, bol začiatkom augusta zatknutý kvôli prejavu, v ktorom vyzýval na zavedenie radikálnych náboženských reforiem v konzervatívnom islamskom štáte s tým, že šiítski moslimovia by podľa neho nemali slepo nasledovať svojich duchovných vodcov. Agadžáriho osud leží teraz v rukách islamského súdu, ktorý o ňom rozhodne za zatvorenými dverami. Osud prezidenta Chatámího, ktorý sa môže oprieť o širokú podporu svojich voličov, je však takisto otvorený – vzhľadom na ním deklarovanú snahu o zavedenie potrebných reforiem, ktoré by viedli k obmedzeniu moci nevolených, teda duchovných a revolučných orgánov štátu. Chatámí minulý týždeň konkrétne povedal: AUDIO: „Oznamujem, že chcem iba to, čo je v našej ústave. Nemôžete hovoriť o demokracii, a pritom neuľahčiť podmienky pre jej uplatnenie. Právo ľudu je právo na zmenu vlády – bez použitia násilia – ak sa mu znepáči. To je jeden z hlavných aspektov demokracie.“ Stručne a jasne: Chatámí prešiel do otvorenej konfrontácie s konzervatívnym duchovným vedením islamského štátu – ale bez toho, aby spochybnil jeho podstatu. Súčasný stav rozdelenia moci v Iráne je výsledkom islamskej revolúcie z roku 1979. Po zvrhnutí konštitučnej monarchie šacha Reza Páhlavího vznikla na území bývalej Perzie republika, uplatňujúca radikálny výklad islamského práva. Zdá sa však, že nielen rastúci nátlak Západu, ale aj vnútropolitický vývoj tejto bohatej, ropu vyvážajúcej krajiny, dospel do štádia, ktoré si vyžaduje normalizáciu jej politického systému. Chatámí bol zvolený do funkcie prezidenta už dva krát. Svojim voličom sľúbil väčšie politické a sociálne slobody. Jeho snaha o zavedenie väčšej slobody slova a tlače narazila však na výrazný odpor iránskych súdov, kontrolované duchovným vedením štátu. Prezident priznal, že jeho snaha o reformu iránskeho islamského súdnictva, ktorého rozhodnutia sú ešte stále nadradené rozhodnutiam parlamentu a prezidenta, bola neúspešná. Chatámí sa preto snaží o zavedenie reforiem v dvoch oblastiach: Posilnenie kontroly všetkých úradov vlády, ktoré by zaručilo ústavnosť ich konania, čo by napríklad umožnilo zavedenie verejných procesov. Okrem toho by tak prezident získal väčší vplyv v štátnych podnikoch pri zavádzaní ekonomických reforiem. Druhá a oveľa citlivejšia oblasť sa týka obmedzenia moci tzv. Rady strážcov, ktorá má dodnes právo vetovať zákony, alebo kandidátov na kreslo poslanca. Chatámího požiadavky súvisia aj s právami, zakotvenými v iránskej ústave. Korešpondent iránskeho servisu našej rozhlasovej stanice Mohammad Chalaj k tomu dodáva: AUDIO: „Chatámí chce požiadať parlament, aby upresnil mechanizmy na uplatnenie jeho kontroly nad súdnictvom a inými branžami, čo je už zakotvené v ústave. Ústava je v tomto ohľade veľmi dvojznačná, príliš dvojznačná a nešpecifikuje mechanizmus na uplatnenie týchto funkcií.“ Duchovný vodca krajiny Ali Chameneí sa k Chatámího požiadavkám vyjadril pomerne nejednoznačne, keď zaželal jeho vláde úspech. Aké plány sa však skrývajú pod čiernym turbanom Mohamedovho potomka, nevedno. Popri snahe prezidenta o urýchlenie reforiem iránskej spoločnosti treba ešte poukázať na zahraničnopolitický aspekt jeho aktivity: Spojené štáty označili Irán napriek jestvujúcej Chatámího snahe o zlepšenie vzťahov s Washingtonom za súčasť tzv. osi zla, teda za štát, podporujúci terorizmus. Chatámí sa tak uprostred púšte ocitol na klzkom piesku – v prípade, že hodlá svoju krajinu zbaviť kliatby Západu, musí sa v prvom rade presadiť na jeho čele. Spomínaná Rada strážcov môže však jeho legislatívne návrhy vetovať – v tom prípade má Chatámí k dispozícii vyhlásenie referenda, ibaže aj túto možnosť by konzervatívne sily mohli zvrátiť. Minulú nedeľu podpísalo 161 iránskych poslancov list, v ktorom deklarovalo svoju podporu Chatámího návrhom. Iránsky parlament má 290 kresiel. Avšak predseda iránskeho islamského súdnictva ajatoláh Šahrúdí predtým vyhlásil, že niet dôvodu na to, aby prezident Chatámí získal väčšie právomoci. Faktom však zostáva, že Irán, stojaci už dlhší čas na svetelnej križovatke svetovej politiky, sa bude musieť napokon rozhodnúť pre jeden z dvoch signálov, ktoré má na semafóre.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...