Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       5. september 2002 Izraelsko - palestínsky konflikt sa prehlbuje Daniel Raus V izraelskom Tel Avive sa začal (a hneď bol aj odročený) súd s jedným z palestínskych vodcov Marvanom Bargútím. Ten stál roky na čele hnutia Fatáh a je obvinený zo zodpovednosti za vraždy najmenej 26-tich Izraelčanov. Bargútí súd celkom odmieta a tvrdí, že ide o politický proces. Paradoxom je, že práve tohto muža považoval Izrael ešte nedávno za alternatívu voči šéfovi samosprávy Jásirovi Arafatovi. Je čoraz ťažšie nájsť medzi Palestínčanmi umiernenú opozíciu. Konflikty vnútorne zjednocujú bojujúce strany. Platí to nepochybne aj o konflikte medzi Izraelom a Palestínčanmi. Názorovo tradične rozdelený židovský štát má od počiatku intifády vládu národnej jednoty, v ktorej má zastúpenie celá plejáda konkurenčných strán, a ktorej jadro tvoria bok po boku hlavní rivali: Likud a Strana práce. Čosi podobné možno pozorovať na strane Palestínčanov – sú zjednotení pod vedením Jásira Arafata, ktorého popularita bola mimoriadne nízka. Nevadí, že vychádza najavo obrovská korupcia v samospráve, a dokonca ani to, že Arafatova politika totálne zlyhala. Nevadí, že Palestínčania mohli mať štát na 90-ch percentách svojich území a dokonca so správnym centrom v Jeruzaleme. Psychológia konfliktu funguje spoľahlivo. Azda aj preto nedokáže Izrael nájsť medzi Palestínčanmi partnerov pre rokovanie. K terajšiemu vedeniu jednoducho neexistuje rozumná alternatíva. Armáda hľadá teda aspoň nástroj na zastavenie samovražedných útokov a myslí si, že ním bude takzvané prikázané miesto pobytu pre tých, ktorí atentátnikom pomáhali. Má to svoju logiku, ak sa pozeráte na situáciu blízkovýchodnými očami. Jediné, čo totiž sfanatizovaných samovrahov možno zastaví, je osud ich blízkych, ktorí teraz dostávajú naopak ťažké peniaze. V tomto duchu vysvetľoval opatrenie poradca izraelského premiéra Dore Gold: AUDIO: „Pre prechod od násilia k mieru je kľúčové porozumenie Palestínčanov, že násilie sa nevypláca, že dva roky intifády proti Izraelu mali opačný účinok. Zdá sa nám, že im to celé začína dochádzať“. Je samozrejme otázka, či bude nová stratégia účinná. To sa zrejme ukáže až na skúsenosti. Zatiaľ je jasné, že príde obrovská polemika nad otázkou, či demokratický štát môže vysťahovať pomocníkov teroristu zo západného brehu do pásma Gazy, ktoré sa lepšie stráži. Mimochodom, aj tým argumentuje Izrael. Vyjadril sa tak hovorca ministerstva zahraničných vecí Daniel Taub: AUDIO: „Možno si spomínate, že v priebehu posledných dvoch rokov prišlo vyše 140 samovražedných útočníkov zo západného brehu do centier izraelských miest zabíjať nevinných mužov, ženy a deti. Takéto útoky neprichádzajú z pásma Gazy, takže z bezpečnostného hľadiska má logiku snaha predísť novému útoku“. Dodajme, že územia Palestínčanov sú od seba oddelené. Západný breh Jordánu okupuje od roku 1967 Izrael. Predtým ho v roku 1948 anektovalo Jordánsko, ktoré sa však svojho nároku v roku 1988 vzdalo (fakticky v prospech Palestínčanov). Druhým územím je pásmo Gazy, ktorého sa formálne nikdy nevzdal Egypt. Aj to má ale raz tvoriť štát pod menom Palestína. Rozhodnutie izraelského Najvyššieho súdu presťahovať dvoch Palestínčanov do Gazy za to, že pomáhali pri teroristickom útoku, nepochybne ďalej zvýši podporu samosprávy Jásira Asrafata. Tá označila tento krok za „deportáciu“ a tvrdí, že je to porušenie ženevskej konvencie. Silné slová volila obhajkyňa Palestínčanov Lea Zemelová: AUDIO: „Najvyšší súd urobil surové rozhodnutie, vrátane demolícií domov, obrovských demolícií. Hovoríme o násilnom sťahovaní ľudí z ich domovov do inej oblasti a nevieme, čo ešte len príde, či sa bude Najvyšší súd zaoberať otázkou exekúcií“. Nuž, a člen samosprávy Chásán al-Chatíb označil krok Izraela rovno za vojnový zločin: AUDIO: „Toto rozhodnutie izraelského súdu je ďalším príkladom porušovania medzinárodného humanitárneho zákona. Deportácie Palestínčanov považujeme za vojnový zločin“. Dá sa teda očakávať, že verejná mienka na strane Palestínčanov bude ešte viac proti Izraelu a proti obnoveniu mierového procesu. To znižuje samozrejme nádej na vznik umiernenej alternatívy k Jásirovi Arafatovi. Za povšimnutie stojí však jeden z jeho bývalých ministrov Nabil Amer, ktorý v apríli rezignoval na protest proti minimalizovaniu reforiem. Amer napísal článok, v ktorom obvinil Arafata zo zodpovednosti za krach mierových rokovaní v americkom Camp Davide, čo viedlo k terajšej intifáde. A dodal: „po dvoch rokoch krviprelievania žiadame teraz presne to, čo sme odmietli – zrejme preto, že sme pochopili, že už je nemožné to dosiahnuť“. Izraelský minister zahraničných vecí Šimon Peres je ale optimista a tvrdí, že jeho krajina je ochotná zaplatiť vysokú cenu za to, aby mala raz mierumilovného suseda. Takto sa vyjadril v juhoafrickom Johannesburgu: AUDIO: „Sme pripravení zaplatiť cenu za mier. Palestínčanov považujeme za svojich susedov. A veríme, že konflikt možno vyriešiť v relatívne krátkom čase“. Je zrejmé, že skôr alebo neskôr sa intifáda skončí a obe strany sa vrátia za rokovací stôl. Kedy to nastane, to je otázka. Rovnako nejasné je, či bude Palestínčanov reprezentovať Jásir Arafat. Jedno je ale isté. Okrem toho, že konflikt vnútorne zjednocuje bojujúce strany, platí aj iné jednoduché pravidlo, podľa ktorého na uzatvorenie mieru musia byť dvaja.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...