Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       6. september 2002 Afganistan: je tam dostatok "Hamidov Karzajov"? Daniel Raus Včerajší deň bol ťažký pre Afganistan. V Kábule vybuchla bomba, ktorá si vyžiadala tri desiatky obetí, a v Kandaháre došlo k atentátu na prezidenta Karzaja. Zatiaľ nie je jasné, či boli tieto udalosti koordinované. Došlo k nim ale v dvoch najdôležitejších afganských mestách naraz, čo vzdialene vyvoláva asociácie na teroristické útoky na New York a Washington. V nasledujúcom príspevku sa teda Daniel Raus zamýšľa nad skutočnosťou, že situácia v bývalom raji teroristov, Afganistane, je mimoriadne krehká. Kto bude strážiť strážcov? - pýtali sa už starí Rimania. Pre afganského prezidenta Hamida Karzaja sa stala ich múdrosť doslova otázkou života a smrti. Atentát naňho spáchal totiž vojak, ktorý ho mal chrániť. Na svojho prezidenta namieril zbraň a Hamida Karzaja delili od smrti centimetre, o ktoré minul cieľ. Dodajme, že afganský prezident má dobré nervy, pretože po incidente bol pokojný a lakonicky poznamenal: „bol to iba terorista“. Incident ale upozornil na krehkosť jeho vlády a situácie v Afganistane. Táto krajina zažila kedysi vojnu islamistov proti komunistom a v priebehu nasledujúcej série lokálnych vojen sa stala útočiskom najhorších svetových teroristov. Vyčistiť ju od nich, to je úloha, ktorá bude trvať roky, ak nie generácie. Nejde totiž iba o osoby, ide aj o ideológiu a zvrátené myslenie, ktoré tam bude ešte dlho prežívať. Netreba pochybovať o tom, že teroristi sa pokúsia osláviť 11.september spôsobom sebe vlastným. Afganistan má napokon aj 9.september, ktorý v mysliach obyvateľov symbolizuje teroristický útok na vtedajšieho vodcu opozície Ahmeda Masúda. Takže atentát na prezidenta a výbuch bomby v Kábule sú možno predohrou k ich novým aktivitám. Šéf afganskej diplomacie Abduláh Abduláh potvrdil, že vedenie čosi také očakáva: AUDIO: „Očakávali sme rast teroristických aktivít s ohľadom na udalosti z 9. a 11.septembra. Myslím si ale, že je to dôkaz o potrebe sústredenia sa vlády (a našich spojencov) na boj proti terorizmu ako takému. Ďalším aspektom je bezpečnosť Kábulu a ďalších miest“. Zatiaľ ale nie je isté, či za atentátom nemôže byť aj bývalý premiér Hekmatjár, zahorknutý islamský fundamentalista, ktorý sa nikdy nezmieril s vytvorením terajšej vlády, a ktorý nechce vidieť v Afganistane ani jedného cudzinca. Práve cudzinci, presnejšie povedané medzinárodné mierové sily, držia pritom v krajine akú takú stabilitu. Priam symbolickým bol okamžitý zásah amerických členov ochranky prezidenta Karzaja, ktorí atentátnika na mieste zlikvidovali. Mierové sily ale nedokážu celkom vylúčiť možnosť nových teroristických útokov. Ich prítomnosť je obmedzená na veľké mestá – a aj tam je nemožné včas odhaliť každého teroristu. Na to upozornil hovorca mierových síl Simon Ryan : AUDIO: „Je dôležité uvedomiť si, že bez vážneho narušenia každodenného života obyvateľov Kábulu nie je možné zabrániť každému teroristickému útoku. Využijeme ale sériu procedúr na zníženie pravdepodobnosti opakovania takéhoto útoku“. Útoky prichádzajú v čase množiacich sa úvah o živote či smrti arciteroristu Usamu bin Ládina. Podľa viacerých zdrojov žije a dokonca obnovuje svoju sieť. Afganská tajná služba tvrdí, že sa nachádza v susednom Pakistane. Pakistanská tajná služba je presvedčená, že je po smrti. Podľa nemeckej rozviedky sa pohybuje na hraniciach medzi Afganistanom a Pakistanom a chystá sa na partizánsku vojnu proti vláde prezidenta Karzaja. Informácie tohto druhu rastú ako huby po daždi. Ak by sa ale bin Ládina podarilo aj zlikvidovať, definitívne víťazstvo by to ešte nebolo. Je totiž otázka, koľko bin Ládinov sa skrýva kdesi v afganských jaskyniach. Ideológia nenávisti je silná a netreba ju podceňovať. Takže: čo sa týka vojny proti terorizmu, sme skôr na jej začiatku, ako na jej konci. A čo sa týka otázky starých Rimanov, odpoveď je jednoznačná: strážcov nikto neustráži, ak nemajú sami presvedčenie, že robia správnu vec. Vtedy ich paradoxne nikto strážiť nemusí. Kto ale presvedčí Afgancov, že je lepšie žiť normálne, ako sa zabíjať? Väčšina ľudí si myslí, že jediný, kto má šancu ich presvedčiť, je prezident Karzaj – teda človek, ktorý iba o vlások unikol strelám atentátnika. Zostáva teda iba dúfať, že v Afganistane je – okrem množstva bin Ládinov – aj množstvo Hamidov Karzajov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...