|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008 |

|
|

|
11. september 2002
|
11. september 2001 - čo sa vtedy stalo?
|
Gabriel Sedlák
|
Svet už nikdy nebude taký, aký býval. Túto vetu sme po vlaňajšom 11. septembri počuli hádam najčastejšie. Čo sa vlastne stalo na východnom pobreží Spojených štátov presne pred rokom, v deň, ktorý je označovaný za začiatok 21. storočia?
Mal to byť jasný, teplý deň. Newyorčanom sa začal utorok ako ktorýkoľvek iný. Nasledujúce hodiny však mnohé zmenili, niekomu celý život. A tritisíc ľudí o život prišlo.
Bolo trištvrte na deväť východoamerického času, keď si ľudia na Manhattane pri pohľade na dvojičky Svetového obchodného centra všimli, že niečo nie je v poriadku. Z vyšších poschodí južnej veže dvojičiek sa valil dym. Chvíľu predtým doň totiž vrazil Boeing 757 letiaci z Bostonu.
94 pasažierov a posádka sa stali obeťami piatich únoscov, ktorí sa lietadla zmocnili. Reportérka televízie CNN už o niekoľko minút neskôr v živom vysielaní tento apokalyptický obraz prenášala na pracoviská a do domácností.
AUDIO: „Je to Svetové obchodné stredisko a máme nepotvrdené správy, že do jednej z jeho veží dnes ráno narazilo lietadlo.“
Na miesto nešťastia okamžite vyrazili policajti, hasiči a zdravotníci. V prvých chvíľach sa zdalo, že obrovská diera medzi 94. a 99. poschodním 110-poschodového mrakodrapu je výsledkom nešťastnej havárie. Ale iba v prvých chvíľach. Svedkom nárazu ďalšieho lietadla do severnej veže dvojičiek bol tri minúty po deviatej Don Dahler z televízie ABC, ktorý v tej chvíli komentoval dianie na mieste.
Dahlerovo zvolanie „Ó, bože!“ v živom vysielaní televízie už aj pre nezasvätených znamenalo, že sa deje čosi nevídaného. Na zbraň sa premenil aj let číslo 175 spoločnosti United Airlines. Ukázalo sa, že ide o koordinovaný teroristický útok.
„Pán prezident, do Svetového obchodného strediska narazilo druhé lietadlo. Došlo k útoku na Ameriku,“ tieto slová, sediac medzi deťmi jednej z floridských škôl, si prezident George Bush vypočul z úst šéfa svojho úradu Andrewa Carda. Ešte pred odchodom zo školy Bush prvýkrát verejne prehovoril o útoku.
AUDIO: „Terorizmus proti našej krajine neuspeje.“
Túto vetu vyslovil Bush na záver svojho vystúpenia. V tej chvíli ešte netušil, že útokom na newyorské dvojičky sa dielo skazy ešte neskončilo. Hodinu po jeho začiatku sa cieľom ďalšieho uneseného dopravného lietadla stal Pentagon, sídlo amerického miniterstva obrany. Okrem pasažierov a posádky zahynulo aj 125 ľudí priamo v budove.
A ďalšie desiatky osôb prišli o život na palube legendárneho letu 93. Niekoľkí s pasažierov sa kdesi vo vzduchu nad Pensylvániou pokúsili premôcť únoscov, ktorí zmenili cieľ letu. Hoci sa sami nezachránili, zabránili nasmerovaniu lietadla pravdepodobne na Biely dom alebo Capitol.
V New Yorku medzitým vrcholil zápas tisícov ľudí o život. Jeden z nemenovaných svedkov to videl takto.
AUDIO: „Ľudia tam vyskakujú z okien, videl som ich najmenej 13 či 14. Je to hrozné. Nemôžem tomu uveriť.“
Dvojičky sa napokon zrútili. V ich troskách zahynulo viac ako 2 800 osôb, vrátane 343 hasičov. Ešte stále však nebolo jasné, aký bude celkový dosah útokov. Či neboli unesené ďalšie lietadlá alebo či nie sú naplánované iné typy útokov. Prezident Bush, ktorého Air Force One sa medzitým presunulo na vojenskú základňu na juhu štátu Louisiana, oznámil, že armáda bola uvedená do stavu pohotovosti.
Na televíznych obrazovkách sa medzi živými obrázkami z New Yorku a Washingtonu začali objavovať tváre svetových štátnikov, vyjadrujúcich súcit s pozostalými a podporu celej Amerike. Bush neskôr povedal, že prvým, kto mu volal, bol ruský prezident Putin. Neskôr sa pridal nemecký kancelár Schoroeder a ďalší a ďalší.
Zatiaľ čo sa americký prezident ešte stále z bezpečnostných dôvodov nemohol vrátiť do hlavného mesta, zhromaždili sa v ňom členovia Kongresu. Demokrati a republikáni odložili na bok stranícke spory a vyjadrili odhodlanie spoločne bojovať proti novému nepriateľovi. Bola to situácia, ktorá si priam vyžiadala spontánny spev zákonodarcov.
Svet vraj po 11. septembri už nebude (alebo nie je) taký, aký býval. Dovolím si tvrdiť, že sa nezmenil. To sa iba normálni, slušní ľudia na chvíľu nechali zaskočiť zlom, ktoré na človeka vždy niekde číha.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|