Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 13. október 2008       13. september 2002 Washington odmieta jednostrannú protiteroristickú akciu Moskvy v Gruzínsku Gabriel Sedlák Ruská Štátna duma dnes podporila ultimátum, ktoré dal Gruzínsku prezident Vladimír Putin. Ten v stredu vyhlásil, že Moskva je pripravené zasiahnuť vojensky, ak Tbilisi nezničí údajné teroristické základne v horskej úžine Pankisi, susediacej s Čečenskom. Putinovo vystúpenie pripomína nekompromisné postoje Washingtonu k Iraku. Tak ako sú americké noviny plné úvah o možnom vojenskom útoku proti Iraku, hlavnou témou ruskej tlače je v týchto dňoch Gruzínsko a jeho úžina Pankisi, susediaca s Čečenskom. V ruských novinách sa píše o „geopolitických paralelách“ medzi tlakom Washingtonu na Bagdad, nerešpektujúci rezolúcie OSN, a ultimátom, ktoré dal ruský prezident Vladimír Putin Gruzínsku. V Pankiskej úžine sa nachádza niekoľko tisíc čečenských utečencov a Moskva obviňuje vládu v Tbilisi, že prinajmenšom toleruje zásobovanie povstalcov, ktorí sú medzi utečencami, cez gruzínske územie. Rusi tvrdia, že Pankisi slúži rebelom ako zázemie pre uskutočňovanie bombových útokov na území Čečenska, ktoré je odštiepeneckou republikou Ruskej federácie. Gruzínsko zasa poukazuje na narušovanie vzdušného priestoru ruskými leteckými silami a občasné bombardovania jej územia, pri ktorých niekoľko ľudí prišlo o život. Situácia sa v týchto dňoch vyhrotila, keď Putin zahrozil ruskou operáciou, ak v Pankisi nezasiahne samo Gruzínsko. Tu pripomeňme, že v Gruzínsku sú už od mája americkí vojenskí experti, ktorých úlohou je vycvičiť špeciálne gruzínske jednotky, schopné zasahovať proti extrémistom, napríklad v úžine Pankisi. Washington pre tento program vyčlenil 64 miliónov dolárov. Putin, ktorý o svojom úmysle zasiahnuť v prípade potreby informoval OSN i OBSE, sa svoj spor s Gruzínskom - v čase stúpajúcej krízy okolo Iraku - snaží prezentovať ako obdobu konfliktu medzi Washingtonom a Bagdadom. Zároveň sa snaží získať si Američanov, zdôrazňovaním svojho boja proti terorizmu. Včera Vladimír Putin vyhlásil. AUDIO: “Dnes nikto nemôže poprieť, že tí, čo sa podieľali na prípravách na útoku voči Spojeným štátom pred rokom a tí, čo sa priamo podieľali na explóziách obytných domov v Rusku, sa opevnili na území Gruzínska.” Pri Putinom spomínaných výbuchoch bômb v ruských mestách zahynulo v roku 1999 asi 300 ľudí. Hoci z nich ruské úrady vtedy obvinili čečenských separatistov, útoky dodnes neboli objasnené. Objavili sa naopak podozrenia, že za nimi stojí ruská spravodajská služba. Spojené štáty včera ústami hovorcu ministerstva zahraničných vecí jednoznačne odmietli akúkoľvek jednostrannú akciu Ruska v Gruzínsku, ktorého územnú integritu naopak podporili. Rusko, presvedčené o jasnej paralale medzi zahraničnými prioritami Moskvy a Washingtonu, pritom zjavne očakáva inú odpoveď Washingtonu. O formulovanie možných očakávaní Moskvy sme požiadali analytika Slobodnej Európy Jefima Fištejna. AUDIO: „Rusko nabízí něco, čemu ruský tisk říká barterová dohoda – naturální výměna: Rusko svolí s americkým zásahem v Iráku a Spojené státy přivřou oči nad ruským zásahem v Gruzii. Komentáře se shodují v tom, že tato obdoba, paralela je spíše vnější a jevová. Za prvé: ruská armáda není schopna spacifikovat Gruzii, což ukázalo i samotné Čečensko. Není dostatečne akceschopná. Gruzie má schopnost v těžkých okamžicích se mobilizovat a sjednotit se kolem svého vedení. Za druhé: veškerý kalkul, že Spojené státy by mohli mlčky přihlížet k tomu, padá, když si uvědomujeme, že Spojené státy počítají s účastí Turecka při řešení iráckého konfliktu, zatímco Turecko sotva schválí oslabení svých pozic na své severní frontě. A další okolnost, ke které je třeba přihlížet, je to, že Američané už teď jsou v Gruzii. Ochranka Ševardnadzeho jsou samí Američané, jsou tam bezpečnostní experti, a oni by nemohli mlčky přihlížet vpádu ruských vojsk. Takže se spíše zdá, že celá ta paralela směřuje k tomu přinutit Ševardnadzeho k určitým ústupkům, aby Gruzie vlastními rukami udělala tuto práci a vyčistila Pankiské údolí od Čečenců.“ RFE: K tomu je asi treba povedať, že je ťažko dávať rovnítko medzi Irak a Gruzínsko. Zrejme nie je v silách Gruzínska teraz sa vysporiadať s tým problémom, ale neznamená to, že by to Gruzínsko nechcelo urobiť. AUDIO: „I to zdůrazňují komentátoři. Že se sotva podaří Rusku prezentovat Gruzii jako stát, ktorý by patřil k té „ose zla“. Sotva by sa dalo Gruzii převléct do podoby, ve které je prezentován Saddám Husajn.“ Zvýšený hlas, s ktorým sa Moskva rozhodla hovoriť s Tbilisi, jej teda asi veľmi nepomôže. Získaním medzinárodnej pozornosti pre „problém Pankisi“ však Rusko ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN s právom veta môže úspešne blokovať snahu Američanov vynútiť si akcieschopnosť svetovej organizácie v konflikte s režimom Saddáma Husajna.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...