Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 11. október 2008       17. september 2002 Reakcie na list Iraku o inšpekciách OSN sú rôznorodé Anna Rausová A teraz sa pozrime bližšie na reakcie, s ktorými sa stretla pripravenosť Iraku povoliť bez akýchkoľvek podmienok návrat medzinárodných inšpektorov. Nečakane rýchla odpoveď Bagdadu na rastúci tlak medzinárodného spoločenstva, ktorý vyvrcholil minulý týždeň vystúpením amerického prezidenta Georga Busha v OSN, sa stretla so zmiešanými reakciami. V prípade stálych členov Bezpečnostnej rady OSN odrážajú jej názorovú rozdelenosť. Washington okamžite označil oznámenie Iraku za taktický ťah, ktorý nebude úspešný. Podobný skepticizmus vyjadril prostredníctvom svojho šéfa diplomacie Jacka Strawa verný a stály spojenec Bieleho domu – Veľká Británia: AUDIO: „Tento list a zjavnú ponuku by malo medzinárodné spoločenstvo brať s vysokou dávkou skepticizmu. Prišla presne štyri dni potom, ako iracký vicepremiér Tarik Azíz povedal presný opak – že Bagdad neprijme inšpektorov OSN bez podmienok“. Napriek tomu, že niektorí členovia OSN môžu namietať, že súčasný postoj Iraku je ústretový, podľa Strawa je potrebná nová rezolúcia OSN o Iraku s jasnou a tvrdou rétorikou: AUDIO: „Budeme naďalej pracovať s našimi medzinárodnými partnermi na účinnej rezolúcii v OSN. Súčasné rezolúcie sú najmenej štvorročné. Aj v prípade obnovenia inšpekcií v Iraku bez akýchkoľvek podmienok a obmedzení sa domnievame, že je potrebná nová rezolúcia a to aj chceme s našimi partnermi dosiahnuť“. Londýn zdôrazňuje viac obnovenie inšpekcií oproti Washingtonu, ktorý sleduje odstavenie irackého diktátora Saddáma Husajna od moci. Britský premiér Tony Blair však zostáva jediným európskym partnerom Bieleho domu, ktorý plne podporuje jeho tvrdú líniu voči Bagdadu. Oproti tomu ďalší stály člen Bezpečnostnej rady OSN - Francúzsko - ústami svojho ministra zahraničných vecí vyhlásilo, že všetky možnosti zostávajú teraz otvorené, ale nová rezolúcia, požadujúca návrat inšpektorov OSN, nie je už podľa Dominiquea de Villepina potrebná. Aj postoj ďalšieho člena Bezpečnostnej rady, Ruska, predznamenáva, že diskusie v OSN o ďalšom postupe voči Iraku budú prinajmenšom rôznorodé. Šéf ruskej diplomacie Igor Ivanov zdôraznil, že list z Iraku svedčí o dôležitosti diplomatických iniciatív OSN pri riešení podobných sporov: AUDIO: „Považujem za vec zásadného významu, že spoločným úsilím sa podarilo odstrániť hrozbu vojenského scenára ohľadne Iraku a vrátiť sa k politickým prostriedkom“. Ešte nevyspytateľnejším členom OSN je Čína , ktorá krok Bagdadu privítala a vydala sterilné vyhlásenie: AUDIO: „Rozhodnutie Iraku je aktívnym a pozitívnym krokom vpred ku plneniu príslušných rezolúcií OSN. Dúfame, že Bagdad bude postupovať v súlade s dohodami, aby sa mohli vytvoriť podmienky pre pokojné vyriešenie irackého problému“. Nie práve názorovú zhodu odrážajú aj vyhlásenia z Bruselu. Hovorca komisára Európskej únie pre vonkajšie záležitosti Chrisa Pattena skonštatoval, že ponuka prišla z Iraku neskoro. Hovorca Európskej komisie Gunnar Wiegand zasa odmietol komentovať skeptické hlasy z Washingtonu a z Londýna. Celú záležitosť musí podľa neho posúdiť Bezpečnostná rada OSN. Iniciatívu Bagdadu však považuje Wiegand za prvý krok na ceste k rozptýleniu krízy. Hlasy medzinárodného spoločenstva možno teda zjednodušene charakterizovať ako zmes skepticizmu, opatrnosti a úľavy. Keďže to platí aj o stálych členoch Bezpečnostnej rady OSN, bez veľkej dávky predstavivosti možno predpovedať, že jej prípadné hlasovanie o ďalšom postupe voči Iraku, pri ktorom má každý právo veta, bude tiež zmiešané – teda nejednotné.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...