Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       25. september 2002 Situácia na Blízkom východe stále výbušná Miroslav Neoveský Bezpečnostná rada OSN schválila rezolúciu k Blízkemu východu, v ktorej vyzýva obe strany izraelsko-palestínskeho konfliktu, aby ukončili násilie a snažili sa o riešenie cestou rokovaní. Z reakcií však sotva možno vyvodzovať niečo pozitívne. Ďalej už v príspevku, ktorý pripravil Miroslav Neoveský. Niektorí komentátori, zaoberajúci sa problematikou Blízkeho východu, sa dnes pýtali: „Môže si Izrael dovoliť ignorovať rezolúciu Bezpečnostnej rady, ak si to nemôže dovoliť Irak?“ Zdá sa však, že im pri tom čosi uniklo. Otázku mali totiž postaviť inak: „Ak si Irak dovolil ignorovať rezolúcie Bezpečnostnej rady po 12 rokov, prečo by si to nemohol dovoliť Izrael?“ Také jednoduché to však nie je. V hre je totiž veľa, a tak aj Spojené štáty, napriek nádeji Izraela, rezolúciu nevetovali, iba sa zdržali hlasovania. Aby nemuseli použiť svoje právo veta, tak predložili dokonca svoj návrh rezolúcie. Aj tým dáva Washington Jeruzalemu najavo svoju neľúbosť a ustarostenie nad excesívnym nasadením izraelskej sily. Udalosti na Blízkom Východe sa často vyznačujú náhlymi a nepredvídateľnými obratmi. Washington preto musí mať na zreteli túto výbušnosť pri svojej snahe o získanie podpory pre svoju politiku v oblasti. Jednou z najväčších starostí je, čo urobí Izrael ako najbližší spojenec Ameriky v tejto časti sveta. Zoberme si obkľúčenie sídla predsedu palestínskej samosprávy v Ramalláhu. Bolo vyprovokované minulý týždeň obnovením samovražedných útokov. Tie, tvrdí samospráva, boli dielom extrémistov, ktorých nemá Arafat pod kontrolou. Zároveň však tá istá samospráva poskytuje vo svojom sídle útočisko osobám, ktoré sú na izraelskej listine hľadaných teroristov, a na vydaní ktorých Izrael trvá. Obnovením obkľúčenia Arafatovho hlavného stanu a „trestnými výpravami“ do pásma Gazy si však izraelský premiér Šaron, podľa niektorých, vstrelil vlastný gól. Celkom určite totiž nemal v úmysle prispieť k prudkému zvýšeniu Arafatovej popularity, ku ktorej prispelo aj schválenie rezolúcie Bezpečnostnej rady, hoci iba s tichým súhlasom Spojených štátov. Washington všetko toto musí registrovať so znepokojením, a tak administratíva prezidenta Busha tiež správne kritizovala obkľúčenie Arafatovho hlavného stanu ako čin, poškodzujúci snahy o zreformovanie palestínskej samosprávy a postupného, ale pokojného vytláčania Jásira Arafata do ústrania. Znepokojenie Washingtonu však ešte väčšmi zvýšilo vyhlásenie vlády premiéra Ariela Šarona k možnému konfliktu s Irakom. Počas vojny v Perzskom zálive v roku 1991 zachoval Izrael zdržanlivosť a neodpovedal na iracké raketové útoky. Tentoraz, varuje premiér Šaron, však Jeruzalem bude odpovedať. Avšak zdržanlivosť Izraela by bola v prípade nového konfliktu v jeho najvlastnejšom záujme, ako to zdôraznil aj americký minister obrany Donald Rumsfeld minulý štvrtok vo svojej výpovedi na zasadaní zahraničného výboru Senátu. Nuž, a keďže sotva možno očakávať jednostranné plnenie rezolúcie zo strany Izraela, pretože je nanajvýš nepravdepodobné, že by Arafat vydal aspoň mená teroristov, skrývajúcich sa v jeho hlavnom stane v Ramalláhu, tak treba aj naďalej považovať Blízky východ za sud s pušným prachom s pripojenou a už tlejúcou zápalnou šnúrou.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...