Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       2. október 2002 Diskusia o Iraku pokračuje Daniel Raus Hlavnou zahraničnopolitickou tému týchto dní a týždňov zostáva Irak. V súčasnosti prebiehajú tri dôležité diskusie o postupe voči tamojšiemu režimu. Jedna na pôde OSN, druhá vo Veľkej Británii a tretia v Spojených štátoch. Základnou vlastnosťou každého diktátora je minimálny rešpekt voči zákonom a dohodám. Za najvyšší zákon totiž považuje sám seba a svoje predstavy o tom, ako by ľudia mali žiť. Presne z tohto dôvodu nefungovala žiadna dohoda OSN s irackým prezidentom Saddámom Husajnom, ktorý fakticky nerešpektuje rezolúcie Bezpečnostnej rady. Nikdy ani neuznal svoju porážku vo vojne v Perzskom zálive. Iracká propaganda ju naopak dodnes oslavuje ako „víťazstvo nad USA“. Saddám Husajn dokáže na čiernu povedať, že je biela. Utláčanému obyvateľstvu nahovára, že vinu za jeho utrpenie má Západ. A s inšpektormi OSN sa zvykne hrať ako mačka s myšou. V tomto duchu sa odvíjali udalosti celé jedno desaťročie, až si na to svet viac-menej zvykol. Teraz ale stojí Irak na prahu zmeny. A nie je isté, že si to Saddám Husajn uvedomuje. Jeho správanie sa trocha pripomína posledné štádium niekdajších československých komunistov. Berlínsky múr sa rúcal k zemi, ulice boli plné demonštrantov, a oni sa tvárili, ako keby mali vládnuť ďalších tisíc rokov. Tak dlho vyhlasovali bielu za čiernu, až sami stratili schopnosť vnímať farby. Falošná propaganda sa v istom zmysle stala ich hrobom. Pravda, nehovoríme o všetkých komunistoch, viacerí súdruhovia naopak prejavili nezvyčajnú „pružnosť“, keď sa z nich doslova cez noc stali rodení kapitalisti. Vráťme sa ale k Iraku. Slovo má diplomacia, ale čoskoro môžu prehovoriť aj zbrane. Na pôde OSN prebieha diskusia o novej rezolúcii Bezpečnostnej rady. Amerika a Británia ju pokladajú za podstatnú vec. Rusko tvrdí, že dostatočné sú existujúce rozhodnutia Bezpečnostnej rady. Francúzsko chce pre zmenu dve rezolúcie: jednu o práci inšpektorov a druhú (iba v prípade nutnosti) o použití sily. Čína zaujala skeptický postoj pozorovateľa. Fakticky ide o dve veci: zabezpečiť prístup inšpektorov do takzvaných prezidentských palácov a varovať Husajna pred automatickým použitím sily, ak prácu inšpektorov znemožní. Čo sa týka palácov, ktoré boli doteraz z inšpekcií vylúčené, dôvod opísal na labouristickej konferencii v anglickom Blackpoole britský minister zahraničných vecí Jack Straw: AUDIO: „Viaceré paláce predstavujú územie, porovnateľné s Blackpoolom, sú omnoho väčšie, ako Buckinghamský palác, a je dobre známe, že v týchto takzvaných prezidentských palácoch sa vyrábajú zbrane hromadného ničenia, čo je ilustrácia hry, ktorú tento človek hrá“. Nový konflikt s inšpektormi teda možno skôr alebo neskôr očakávať. Washington každopádne v terajšej fáze prikladá hlavnú dôležitosť diplomacii. To potvrdil známy senátor, republikán z Nebrasky, Chuck Hagel: AUDIO: „Diplomacia je podstatná pre vytvorenie medzinárodnej politickej klímy, potrebnej pre akúkoľvek akciu ohľadom Iraku, a hlavne na prechod k demokracii v Iraku po Saddámovi“. Chuck Hagel tvrdí, že ide o viac, ako zvrhnutie režimu Saddáma Husanja a vojenskú porážku jeho armády. Vážnou otázkou bude hlavne obnova krajiny, zabránenie jej rozpadu, nové politické usporiadanie a hľadanie nových predstaviteľov. Tento senátor patrí k predstaviteľom, ktorí podčiarkujú dôležitosť podpory iných krajín, a to v prípade každej alternatívy: AUDIO: „Americká sila nemôže sama niesť bremeno projektu takéhoto rozsahu. Potrebujeme spojencov, priateľov a partnerov, pretože si nemôžeme dovoliť zlyhať“. Biely dom ale nenecháva nikoho na pochybách o svojom odhodlaní riešiť problém Iraku aj v prípade, že sa mu medzinárodnú podporu získať nepodarí. V samotnej Amerike však ešte stále prebieha diskusia. Predpoklad je, že ju ukončí až rezolúcia Kongresu, očakávaná koncom budúceho týždňa. Prezident George Bush sa nepochybne pokúsi presadiť tvrdé formulácie: AUDIO: „Prečo by chcel Kongres zmierniť rezolúciu, keď tento človek štyri roky klamal, zavádzal a robil si zo sveta dobrý deň. Pritom zhromažďuje viac a viac zbraní. Takže neviem, prečo by chceli kongresmani rezolúciu zmierniť“. S postupom času sa akcia voči Iraku stáva neodvratnou. Možnosť diplomatického riešenia a pokojného odzbrojenia Husajnovho režimu sa postupne presúva do sféry teoretických úvah, aj keď ju ešte nikto nevylučuje. Americký prezident Bush a britský premiér Blair vyhlasujú, že konečné rozhodnutie urobí Saddám Husajn. Je pritom možné, že iracký prezident ho už dávno urobil.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...