Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 8. september 2008       3. október 2002 Problém presnosti predvolebných predpovedí Daniel Raus Mnohé európske krajiny prechádzajú v tomto období voľbami. Okrem Slovenska je to prípad Srbska, Nemecka, Švédska či Macedónska. Voľby sa pripravujú v Lotyšsku, v Bosne, v Turecku a Rakúsku. A dôležité referendum sa bude konať v Írsku. V čase volieb sa zákonite zvyšuje záujem o predpovede výsledkov. Večnou otázkou je však ich presnosť. Okrem neúspešných politických strán si po voľbách často lížu rany aj organizácie, živiace sa prieskumami verejnej mienky. Volebné výsledky sú totiž nemilosrdným testom ich práce, ktorého sú za normálnych okolností ušetrené, a ktorý nemusí byť vždy spravodlivý. V Európe práve teraz prebieha séria dôležitých hlasovaní, ktorých výstupy môžu zmeniť doslova osudy celých krajín. Azda netreba spomínať Slovensko, ktorému ide o integráciu do Atlantickej aliancie a Európskej únie. Nedávne voľby predstavovali v medzinárodnom kontexte doslova jedinečnú historickú šancu. Aj tá sa ale samozrejme dá premrhať. Práve slovenské volebné výsledky boli ale hneď dvojnásobným prekvapením: nikto nerátal s druhým miestom pre Dzurindovu SDKÚ, a podobne sa nepredpokladal úspech ortodoxných komunistov. Treba ale poznamenať, že rozdiel medzi preferenciami a volebnými výsledkami nepredstavuje ojedinelý jav. Známym príkladom sú britské voľby v roku 1992, ktoré proti všetkým predpokladom vyhral konzervatívny nástupca Margaret Tatcherovej John Major. Zástupca britskej spoločnosti MORI, ktorá robí už tri desaťročia prieskumy verejnej mienky doma aj v zahraničí, Roger Mortimer vysvetľuje vtedajší prípad zastaralou vzorkou obyvateľstva. A dodáva, že správny výber a posúdenie odpovedí respondentov sú kľúčom k úspechu: AUDIO: „Najväčší problém nastáva, keď sú prívrženci jednej strany lepšie pripravení odpovedať, alebo sú jednoducho viac k dispozícii. Ak si to neuvedomíte a nedokážete spraviť korekciu, dostanete tendenčný výsledok“. Tesne po slovenských voľbách sa hlasovalo aj v Nemecku, teda v jednom z najdôležitejších štátov Európskej únie. Tam sa predpovede naopak nečakane kryli s realitou, čo vyniklo v podmienkach mimoriadne tesného zápasu medzi hlavnými stranami. Profesor Drážďanskej univerzity Wolfgang Donsbach ale dodáva, že dôležité boli hlavne posledné predpovede. Inými slovami, presnosť by bola nižšia, keby v Nemecku platil dva týždne pred voľbami zákaz zverejňovania prieskumov, ako je to na Slovensku. AUDIO: „Predstavte si, že by organizácie, ktoré robia prieskumy verejnej mienky, skončili jeden a pol týždňa pred voľbami. Nezachytili by pokles liberálov, vyvolaný škandálom okolo jedného z ich predstaviteľov“. A do tretice. Voľby prebiehajú aj v Srbsku, ktoré je medzi prvým a druhým kolom. Jeden z prezidentských kandidátov, nacionalista Vojislav Šešelj, síce v prvom kole vypadol, napriek tomu bolo však jeho 22 percent doslova šokom. Spôsobil to, tesne pred hlasovaním, zo svojej cely v Haagu bývalý juhoslovanský prezident Miloševič, a to jednoducho tým, že Šešelja podporil. U predpovedí volebných výsledkov, ktoré to nedokázali zachytiť, sa chyba okamžite prejavila. Ako navyše dodáva Marko Blagojevič z belehradského Centra pre slobodné voľby a demokraciu, jednotlivé predpovede sa diametrálne rozchádzali: AUDIO: „Odhaduje sa, že až 9 percent socialistov hlasovalo pre Šešelja iba kvôli odporučeniu Slobodana Miloševiča. To môže byť rozdiel medzi predpokladom výsledkov a tým, ako voľby naozaj dopadli“. Na otázku, ako sa teda vyvarovať chýb v prieskumoch, odpovedá Marko Blagojevič lapidárne: AUDIO: „Jediné odporučenie, ktoré môžem dať, je nerobiť žiadne prieskumy“. Je zjavné, že stopercentne presné predpovede sa dosahujú iba zázrakom. Experti sa zhodujú v názore, že ťažkým orieškom sú najmä nerozhodnutí voliči, ktorí si vyberajú kandidáta až vo volebnej miestnosti za plentou. Do poslednej chvíle totiž ani oni sami nedokážu svoje rozhodnutie predpovedať. Posledné odhady sa, podľa expertov, ale zvyčajne spresňujú. A vplyv predpovedí na správanie sa voličov sa zvyčajne preceňuje.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...